Na celom svete žije 387 miliónov ľudí s diabetom, na Slovensku je ich viac ako 400-tisíc a ich počet výrazne stúpa. Len vlani pribudlo na Slovensku viac ako 22-tisíc novodiagnostikovaných pacientov. Informovalo o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Prevažná väčšina pacientov (321 987) sa liečila na diabetes 2. typu. Až 90 % tvorili diabetici vo veku 45 a viac rokov. Samotné ochorenie má vplyv i na dĺžku života, ktorá sa u diabetika výrazne skracuje.
Medzi najčastejšie komplikácie, ktoré ohrozujú život diabetikov, patria srdcovo-cievne ochorenia a ľuďom s diabetom hrozia päťkrát častejšie ako zdravým dospelým. Cukrovka totiž poškodzuje tepny, ktoré vyživujú jednotlivé orgány, a to najmä procesom aterosklerózy, ktorý vedie k ich zúženiu alebo aj „upchatiu“. Ateroskleróza je mimoriadne nebezpečná, najmä ak postihne tepny srdca, mozgu, tepny dolných končatín alebo aortu. Môže viesť k akútnemu srdcovému infarktu či dokonca náhlej smrti spôsobenej poruchou srdcového rytmu pri nedokrvení srdcového svalu.
Diabetici sú rizikovejší, aj pokiaľ ide o riziko chronického srdcového zlyhávania, pri ktorom srdce stráca schopnosť dostatočne sa plniť i pumpovať krv, čo môže spôsobiť hromadenie tekutiny v pľúcach a ťažkosti s dýchaním, ako aj zadržiavanie tekutín v dolných končatinách. Riziko srdcového zlyhávania je u diabetikov trikrát vyššie a častejšie dostávajú aj srdcový infarkt.
Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) až 65 % úmrtí na diabetes u pacientov starších ako 65 rokov súvisí práve s poškodením srdca.
„Srdcové zlyhávanie je v posledných rokoch najčastejšou príčinou hospitalizácií na interných oddeleniach na Slovensku. Počet týchto hospitalizácií stále narastá. Máme tiež signály, že výskyt srdcového zlyhávania je v skutočnosti ešte vyšší, pretože nie je včas diagnostikované. Nie je vylúčené, že na týchto trendoch sa podieľa narastajúci počet diabetikov," upozorňuje primárka docentka Eva Goncalvesová, prednostka Kardiologickej kliniky LFUK a NUSCH Bratislava.
„Pacienti, ktorí trpia diabetom aj srdcovým zlyhávaním, majú veľmi zlú prognózu, keďže priemerné prežívanie s týmto ochorením sú štyri roky,“ upozorňuje docent Emil Martinka, prezident Slovenskej diabetologickej asociácie a primár Národného diabetologického centra NEDU Ľubochňa. Dobrou správou, ktorá vyplynula z veľkých celosvetových štúdií, je, že pomocou moderných antidiabetík, ktoré sú k dispozícii aj na Slovensku, môžu diabetológovia upraviť nielen glykémiu, ale aj znížiť úmrtnosť pacientov v dôsledku kardiovaskulárnej príčiny, a to až o 38 % a hospitalizácie a úmrtia pre srdcové zlyhávanie až o 35 %.
Na riziká srdcových komplikácií spojených s diabetom upozorňuje aj kampaň #OneThing – Jediná vec, ktorú potrebujete vedieť. Ide o Vaše srdce – ochraňujte si ho!
Pre podporu diabetikov vznikla Slovenská diabetologická asociácia (www.sdia.sk) a jej edukačný portál, ktoré pacientom priblížia nové terapeutické možnosti a aktívnu podporu v súvislosti s ochorením.
Diabetikom so srdcovým zlyhávaním môže lekár pomôcť oddialiť úmrtie
Takmer v každej rodine na Slovensku dnes žije aspoň jeden diabetik. Touto diagnózou u nás trpí približne 400 000 ľudí. Inzulín si pravidelne aplikuje 30 až 40 percent pacientov s cukrovkou 2. typu. Odborníci však tvrdia, že táto liečba by prospela oveľa väčšiemu počtu týchto diabetikov.
Počet diabetikov sa na Slovensku za posledných dvadsať rokov výrazne zvýšil. K príčinám nárastu tohto ochorenia patria genetické faktory, nesprávny životný štýl, najmä nedostatok pohybu, nevhodná strava, stres a obezita. Žiaľ, až ôsmim z desiatich prípadov diabetu 2. typu by bolo možné zabrániť zmenou životného štýlu. Pacienti majú po zistení diagnózy obavy z budúcnosti. Boja sa bolesti, zdravotných komplikácií aj ďalšieho života pod ustavičnou kontrolou. So správne liečenou cukrovkou sa však dá viesť plnohodnotný život.
Skorá diagnostika a včasná, správne zvolená liečba spolu s dodržiavaním zásad životného štýlu, pravidelnou kontrolou hodnôt cukru v krvi a správnou výživou dokáže zabrániť vážnym komplikáciám diabetu alebo ich významne oddialiť.
Diabetes je ochorenie, ktoré sa dá udržať pod kontrolou vďaka pomoci diabetológov, podpore rodiny, ale najmä aktívnemu prístupu pacienta k svojmu životu s cukrovkou. Všetky tri strany musia spolupracovať, ak jedna zlyháva, liečba nie je úspešná ani s najmodernejšími liekmi.
Varovné príznaky diabetu
- nadmerné močenie, nadmerný smäd, nadmerný príjem tekutín, svrbenie, vyčerpanosť, slabosť, pretrvávajúci pocit hladu, nižšia výkonnosť, chudnutie bez známej príčiny, poruchy ostrosti zraku, kožné infekcie alebo infekcie pohlavných orgánov a mykózy, plesňové ochorenie chodidiel, nedostatok záujmu a koncentrácie, pocit brnenia či pálenia v končatinách, pomalé hojenie rán, vracanie a bolesť žalúdka
- niekedy môže ochorenie pretrvávať aj niekoľko rokov takmer bez príznakov, takže jedinou šancou na odhalenie je vyšetrenie krvi. Diabetici majú hladinu cukru nalačno (po minimálne osemhodinovom nejedení) viac ako 7,0 mmol/l
- glykémia môže stúpať z niekoľkých dôvodov, a podľa toho rozoznávame niekoľko typov diabetu. Najdôležitejšie sú dva z nich: diabetes mellitus 1. typu a diabetes mellitus 2. typu. Pri oboch stúpa glykémia, ale pri každom type je to z inej príčiny
Diabetes mellitus 1. typu vzniká preto že, beta bunky v Langerhansových ostrovčekoch v pankrease prestávajú vyrábať inzulín. Glukóza sa neukladá do zásob a koluje vo veľkom množstve v krvi, glykémia je vysoká a stúpa, aj keď človek neje. Bunky nemôžu glukózu z krvi využívať, rozkladať ju a získavať z nej energiu, chýba im k tomu inzulín, ktorý by ich pre glukózu „otvoril“. Jediným liečením, ktoré môže odvrátiť tento hrozivý stav, je celoživotné podávanie inzulínu. Tento typ diabetu je najčastejší u detí a mladých dospelých, je to až 95 percent prípadov. Ide o autoimunitné ochorenie, poznávacím znamením je vysoká hladina protilátok proti betabunkám. Vznik diabetu 1. typu nesúvisí s tým, či je človek obézny, alebo štíhly, ani s prísunom cukru v strave.
Diabetes mellitus 2. typu sa vyznačuje tým, že telo nedokáže na inzulín dostatočne reagovať. Inzulínu je dostatok, ale má znížený účinok na svaly, tukové tkanivo a pečeň, ktoré sú na tento hormón menej citlivé. Vlohy k tomuto ochoreniu sa dedia, ale faktory rozhodujúce o vzniku choroby môže človek sám ovplyvniť.
Vonkajšie ovplyvniteľné príčiny: nadváha a obezita, fajčenie, nedostatok pohybu, nevhodné zloženie stravy, neprimerane veľké porcie jedla, stres, psychické problémy…
Ako sa lieči cukrovka druhého typu? Najdôležitejším cieľom liečby je znížiť hladinu cukru v krvi na normálne hodnoty – normoglykémiu s hodnotami glykémie 4,5 až 7,5 mmol/l.
Ako by mala vyzerať prevencia
Strava (diétne opatrenia)
Základom diétnych opatrení musí byť racionálna, pestrá a vyvážená strava. Odporúčanú stravu je nutné upraviť podľa veku, typu práce, náplne voľného času, pohybových zvyklostí, ostatných chorôb aj rodinných stereotypov.
Pohybové a režimové opatrenia
Fyzická aktivita a pohyb by mali byť pre diabetikov samozrejmou súčasťou životosprávy. Treba vyberať aktivity, ktoré sú vhodné vzhľadom na celkový zdravotný stav, zdatnosť, šport by sa mal podieľať na dosiahnutí čo najlepšej glykémie. Vo všeobecnosti sa diabetikom odporúčajú cvičenia, ktoré zaťažujú veľké svalové skupiny a prevláda v nich vytrvalostná (aeróbna) športová aktivita. Jej časové rozmedzie by mohlo trvať 30 až 60 minút + 5 až 10 minút rozcvičenie a vyklusanie. Pohyb zaraďte podľa vašich možností najmenej 3-krát do týždňa, v ideálnom prípade denne.
Foto: SHUTTERSTOCK
Lieky (medikácie, terapie)
Podľa súčasných odporúčaní odborných spoločností je nevyhnutné začať s liečbou metformínom hneď pri zistení cukrovky 2. typu. Dnes existuje mnoho skupín liekov, ktoré je možné rôzne kombinovať. Nenahraditeľnou možnosťou liečby sú rôzne druhy inzulínu, ktoré sa aplikujú raz, dvakrát či niekoľkokrát denne.
Včasná inzulínová liečba diabetu 2. typu
Inzulín si pravidelne aplikuje 30 až 40 percent pacientov s cukrovkou 2. typu. Odborníci ale tvrdia, že by táto liečba prospela oveľa väčšiemu počtu týchto diabetikov. Už niekoľko výskumov preukázalo, že včasný začiatok terapie inzulínom pomáha lepšie upravovať hladinu glukózy a dokonca aj zachovávať časť betabuniek, ktoré v pankrease hormón inzulín produkujú.
Najnovšie lekárske poznatky tiež potvrdzujú, že čím skôr sa pacientovi s diabetom nasadí inzulín, tým úspešnejšie je možné zastaviť rozvoj diabetu a zabrániť vzniku diabetických komplikácií (zlyhanie obličiek, slepota, amputácia dolných končatín, poškodenie ciev).
Inzulín je tiež považovaný za najefektívnejšiu liečbu diabetu pri znižovaní vysokých glykémií. Jeho správne podanie (zahŕňajúce správnu dávku) dokáže rýchlo a účinne znížiť hladinu glykémie na požadovanú hodnotu. Inzulínová liečba môže mať aj iné priaznivé metabolické vplyvy. Udržiavanie glykémie v normálnom rozmedzí je rozhodujúce nielen pre predchádzanie rozvoja chronických komplikácií diabetu 2. typu, ale aj pre celkový zdravotný stav.
Hyperglykémia (vysoká glykémia) nebolí a pre mnoho pacientov platí „čo nebolí, netreba liečiť“. Je to však omyl, pretože vysoká glykémia má na telo zlý vplyv a vedie k vzniku tzv. neskorých komplikácií diabetu. Diabetes druhého typu postupuje zároveň so znižovaním prirodzenej produkcie inzulínu. Betabunky, ktoré vyrábajú tento hormón v Langerhansových ostrovčekoch pankreasu totiž postupne znižujú svoju funkciu. V okamihu, keď človeku diagnostikujú diabetes 2. typu, už je pravdepodobne stratených 50 až 80 percent funkčnosti betabuniek a deficit sa ďalej prehlbuje.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zhruba po šiestich rokoch od určenia diagnózy priemerný pacient už má iba štvrtinu normálneho počtu týchto buniek. S takouto minimálnou funkciou sa zvyšuje potreba podávania inzulínu. Ďalším problémom býva aj tzv. inzulínová rezistencia. Ide o jav, keď inzulín, ktorý koluje v tele pacienta, nefunguje. Cukrovka 2. typu je teda dvojnásobným problémom: nie je dosť inzulínu a ten, čo zostáva, nefunguje. V čase diagnózy mnoho ľudí ešte má dostatok inzulínu, aby mohli úpravou životného štýlu a znížením hmotnosti dosiahnuť žiaduce hladiny glykémie.
Výskumy ukazujú, že väčšina pacientov potrebuje začať s užívaním liekov alebo aplikáciou inzulínu hneď na začiatku terapie. Ako telo postupne vylučuje menej a menej inzulínu, takmer každý diabetik 2. typu potrebuje jeden alebo viac liekov a mnohí tiež podávanie inzulínu. Ak má byť choroba pod kontrolou, aj pri vhodnej terapii však treba stále pokračovať v zdravom životnom štýle. A ako je možné zistiť, že je čas začať s inzulínom? Za hranicu jeho používania sa považuje hladina glykovaného hemoglobínu nad 7 percent. Dá sa povedať, že to je situácia, keď sa i napriek dodržiavaniu liečebného plánu a zdravého životného štýlu nedarí diabetes uspokojivo riešiť.
Srdcovo-cievne ochorenia a diabetes 2. typu
Srdcovo-cievne ochorenia patria medzi najčastejšie komplikácie diabetu a diabetikom hrozia 2 až 4-krát častejšie, ako dospelým bez diabetu. Riziko srdcového zlyhávania je u diabetikov trikrát vyššie. Rovnako im častejšie hrozí infarkt a cievna mozgová príhoda. Tieto ochorenia majú pri súčasnom diabete zároveň ťažší priebeh a horšiu prognózu. Asi 70 % úmrtí na diabetes u pacientov starších ako 65 rokov súvisí práve s poškodením srdca.
Riziko vzniku srdcovocievnych ochorení u diabetikov zvyšujú viaceré faktory. Nedostatočne liečená cukrovka poškodzuje krvné cievy, ktoré sú potom citlivejšie na ďalšie poškodenie vplyvom vysokého tlaku a tiež na vznik tukových usadenín na stenách ciev – aterosklerózu. Vysoký tlak je u ľudí s cukrovkou dvakrát rozšírenejší ako u nediabetikov. Zároveň diabetici, ktorí majú súčasne aj vysoký tlak, majú dvakrát vyššie riziko cievnej mozgovej príhody v porovnaní s ľuďmi, ktorí majú len vysoký tlak.
Vyššie riziko srdcovo-cievnych komplikácií hrozí aj diabetikom, ktorí majú tieto choroby v rodine, alebo fajčia. Naopak, znížiť riziko kardiovaskulárnych komplikácií môže pravidelné cvičenie, zníženie hmotnosti, ale aj kontrola a manažment stresu. Mnohé štúdie dokázali, že správna kontrola diabetu pomáha predchádzať vzniku a spomaliť progresiu srdcovo-cievnych ochorení. Preto je potrebné u diabetikov pravidelne kontrolovať krvný tlak, hladinu lipidov a EKG.
Najčastejšie srdcovo-cievne komplikácie
Najčastejšou príčinou srdcovo-cievnych komplikácií v dôsledku diabetu je postihnutie väčších tepien, ktoré vyživujú jednotlivé orgány, a to najmä procesom aterosklerózy, ktorý vedie k zúženiu alebo aj uzáveru tepien a následne dochádza k nedokrveniu orgánov. Ateroskleróza je mimoriadne nebezpečná, ak postihne tepny srdca (= ischemická choroba srdca), mozgové tepny, tepny dolných končatín alebo aortu. Ischemická choroba srdca môže viesť k akútnemu infarktu, či dokonca náhlej smrti spôsobenej poruchou srdcového rytmu pri nedokrvení srdcového svalu.
Diabetikom hrozí aj vyššie riziko chronického srdcového zlyhávania, pri ktorom srdce stráca schopnosť dostatočne pumpovať krv, čo môže spôsobiť hromadenie tekutiny v pľúcach a ťažkosti s dýchaním, ako aj zadržiavanie tekutín v končatinách. Aterosklerotické zúženie tepien môže mať závažné dôsledky aj v oblasti dolných končatín. Spočiatku sa ich postihnutie prejavuje bolesťami v lýtkach a chodidlách pri chôdzi, neskôr sa môžu objaviť aj v pokoji a v najťažších prípadoch dochádza k odumretiu časti končatiny, čo môže vyžadovať až amputáciu.