Do prieskumu bolo zapojených približne tisíc Slovákov a Čechov, ktorí trpia diabetom II. typu, vysokým krvným tlakom alebo sa liečia v súvislosti s ochoreniami týkajúcimi sa nadváhy a obezity. Zo sociodemografického hľadiska išlo o 52 % žien a 48 % mužov s priemerným vekom 45 rokov. Pacienti mali priemernú hodnotu BMI 30,2 čo je dôležitý ukazovateľ najmä v súvislosti s ochoreniami diabetes či obezita, na ktoré sa opýtaní liečia. Až 81 % z nich trpí práve ochoreniami srdca a ciev. V rámci prieskumu respondenti odpovedali na otázky týkajúce sa samotnej adherencie, koľko tabliet denne užívajú a aké sú hlavné dôvody nedodržania predpísanej liečby.
Z hľadiska celkového životného štýlu, ktorý významne ovplyvňuje terapiu pacientov, sa v prieskume vyskytli otázky týkajúce sa fajčenia, príjmu alkoholu, miery stresu, s ktorou sa respondenti v bežnom živote stretávajú, spánkového režimu a pohybových aktivít, ktoré sa významným spôsobom podieľajú na celkovej vitalite človeka. Pacienti odpovedali aj na čiastkové otázky v súvislosti s pitným režimom či príjmom zdravej stravy.
Približne tri štvrtiny pacientov, ktorí trpia diabetom, hypertenziou alebo obezitou, v minulosti fajčili alebo fajčia stále. Viac ako polovica opýtaných bojuje so stresom, vo vyššej miere to pociťujú najmä slovenskí pacienti. Štvrtina respondentov nemá pravidelnú alebo žiadnu pohybovú aktivitu, ktorá by trvala aspoň pol hodiny. Na druhej strane Slováci trpiaci hypertenziou si tlak pravidelne merajú aj doma, čo dokazuje 40 % opýtaných. Napriek nedostatočnej adherencii či chybám životného štýlu sa väčšina pokúša robiť kroky vedúce k celkovej vitalite – často ide o pitný režim a opatrenia týkajúce sa fajčenia.
Aký je životný štýl Slovákov?
K príležitostnému alebo pravidelnému fajčeniu sa v rámci prieskumu priznalo 39 % opýtanej vzorky, pričom vo vyššej miere fajčia muži. Nikdy nefajčilo 40 % žien. Takmer všetci respondenti bez ohľadu na ochorenie pociťujú stres, pričom veľmi často, a teda niekoľkokrát týždenne, s ním bojuje polovica opýtaných z Bratislavského a Banskobystrického kraja. Slováci spia priemerne menej ako šesť hodín a zobúdzajú sa unavení, čo uviedla pätina respondentov. K dostatočnému spánkovému režimu, ktorý predstavuje sedem a viac hodín odpočinku, sa hlási len 24 % opýtaných. V súvislosti s pohybovými aktivitami je zaujímavý fakt, že 27 % pacientov nemá žiadny alebo pravidelný pohyb, pričom rovnaké percento športuje raz alebo dvakrát do týždňa.
V rámci zlepšenia celkového životného štýlu sa ľudia s ochoreniami ako diabetes, hypertenzia či obezita snažia dodržiavať predovšetkým pitný režim, čo uviedlo až 63 % opýtaných. Je to však stále o osem percent menej ako v Českej republike. Obmedziť fajčenie a neprijímať alkohol sa snaží viac ako polovica respondentov. Pravidelnú stravu si dopraje 49 % ľudí a na dostatočný odpočinok a relax dbá 36 % opýtaných. Štyri percentá opýtaných uviedli, že sa nesnažia robiť nič, čo by malo prispieť k zlepšeniu ich životného štýlu.
Prístup k liečbe
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že pokiaľ si pacient kontroluje svoj krvný tlak pravidelne, priamo úmerne sa zvyšuje aj jeho spolupráca, čo na Slovensku predstavuje 51 %. Ľudia trpiaci diabetom, hypertenziou alebo nadváhou berú na dané ochorenie jeden až dva lieky denne. Ide pritom o lieky na predpis, pričom najdôslednejší sú pacienti s cukrovkou a hypertenziou. Viac ako polovica, 53 % pacientov, zároveň uvádza, že niekedy neužíva lieky podľa odporúčania lekára. K častému zanedbávaniu liekovej terapie sa priznalo 16 % opýtaných. Adherencia sa výrazne nelíši podľa toho, koľko liekov denne pacient užíva, i napriek tomu, že niektorí užívajú až päť liekov denne.
Dôvody neužitia liekov podľa odporúčania lekára sa rôznia. Pacienti často liek zabúdajú užiť a 19 % z nich uvádza, že pokiaľ sa cítia dobre, nemajú potrebu liek užiť. Ďalší z nich nie sú doma v čase užívania lieku alebo majú pocit, že na nich liek nepôsobí dobre, majú zlú náladu alebo depresiu. Medzi ďalšie dôvody patrí, že lekár terapiu často mení alebo liek nebol k dispozícii v lekárni.
Viac ako polovica pacientov s diabetom uviedla, že rozumie všetkým informáciám o svojom ochorení a liečbe, ktoré im poskytol lekár. Zároveň sú si vedomí toho, že lieky môžu splniť svoj účel len vtedy, keď ich pacienti užívajú pravidelne. V prípade hypertenzie sú čísla nižšie aj v kontexte dôvery v lekára či spoločnej diskusie s lekárom o pláne liečby. Tridsať percent pacientov s obezitou zvládne bez váhania vymenovať všetky užívané lieky a pätina z nich si je istá, že lieky, ktoré užívajú, fungujú.
Spolupráca lekár a pacient
Základ zvyšovania adherencie je spolupráca a dobrá komunikácia lekára s pacientom. Ukazuje sa, že až 50 percent pacientov s chronickým ochorením opúšťa ordináciu lekára bez toho, aby porozumeli tomu, čo im lekár povedal. Pacienti majú rôznu mieru vedomostí o svojej chorobe, na druhej strane lekári sú často vystavení časovému tlaku.
Zapojenie pacienta do terapeutického procesu významne zvyšuje účinnosť liečby. Preto by mal byť pacient riadne poučený o svojej chorobe, prognóze a význame liečby. Mal by byť informovaný o všetkých terapeutických možnostiach, ich prínosoch a rizikách, pravdepodobnosti dosiahnutia dobrých výsledkov – a to s použitím vhodných pomôcok, ako sú napríklad informačné letáky či efektívne komunikačné techniky. Treba ho poučiť, že sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky a aký je najlepší spôsob ich riešenia. Pacient by zároveň mal mať možnosť vyjadriť vlastné preferencie, je však vhodné ho upozorniť, že jeho názor iba doplní, nie však nahradí rozhodnutie lekára. Počas liečby by lekár mal pacienta informovať o dosiahnutých výsledkoch, ak je to možné, v číslach. Adherencia je dynamický proces, preto treba liečbu hodnotiť ustavične.
V prípade nonadherencie (nespolupráce) by však lekár mal pacienta podporovať, nie obviňovať. Lekári by mali počítať s tým, že pribúdajú pacienti, ktorí žiadajú takzvaný „second opinion“ – názor ďalšieho lekára. Funkčnosť a bezpečnosť liečby sú dvomi z mnohých parametrov ovplyvňujúcich kvalitu pacientovho života. Za indikátor kvality starostlivosti treba považovať aj spokojnosť pacienta.
Ako zvýšiť spoluprácu pri liečbe?
Adherencia je jedným z faktorov rozhodujúcich o účinnosti liečby a preto jej treba venovať rovnakú pozornosť ako preukázanej účinnosti jednotlivých prvkov liečby. Pri výbere terapie a každej jej zmene je nutný individuálny prístup. Súčasťou starostlivosti o pacienta je edukácia – informácie o chorobe, všetkých možnostiach liečby, jej význame, o možných nežiaducich účinkoch a v prípade väčšiny ochorení i o potrebe zmeny životného štýlu. Dôležité je vysvetliť pacientovi reálne očakávania a informovať ho o doterajších výsledkoch jeho liečby. Adherenciu je možné podporiť opakovaním informácií a zisťovaním, ako pacient svoju chorobu a liečbu vníma. To všetko umožní priateľská a otvorená atmosféra v ambulancii lekára. Významný je už prvý kontakt lekára s pacientom, ktorý môže predurčiť ďalšiu komunikáciu, najmä ak ide o liečbu chronického ochorenia, ktorá je dlhodobá či celoživotná. Do liečby je vhodné zapojiť rodinných príslušníkov, ktorí môžu pacientovi poskytovať významnú oporu. Prípadnú nonadherenciu treba čiastočne považovať aj za zlyhanie lekára.