E-cigarety neprodukujú dym, ale vyššiu závislosť

Kedy sa fajčenie stáva závislosťou?

Dá sa povedať, že človek sa stáva závislým od nikotínu po dvoch rokoch nepravidelného fajčenia. O závislosť ide vtedy, ak už fajčiar pociťuje neodolateľnú túžbu, nutkanie na cigaretu. Niekto sa stane závislým už po desiatich cigaretách, niekto po desiatich škatuľkách. Podstatné je to, že v strednom mozgu máme tzv. okruh odmien, a tu sa nachádza centrum pre nikotínové receptory. Pri fajčení cigarety sa nikotín za desať sekúnd dostane z pľúc krvnou cestou do mozgu a po naviazaní na nikotínový receptor sa začne vyplavovať do krvi tzv. hormón šťastia. Výsledkom toho je lepšia nálada, blažený pocit a spokojnosť. Spočiatku je to len psychologická závislosť, neskôr už somatická – telo si vyžaduje opakovanie dávky, často aj jej zvyšovanie. Najlepšia prevencia je nikdy nezačať fajčiť.

Prečo je také ťažké odnaučiť sa fajčiť?

Prestať fajčiť je ťažké preto, lebo mozog a jeho centrum nútia človeka opakovať dávku a dostať odmenu vo forme dopamínu. Podobne je to pri všetkých návykových látkach (heroín, morfín) a činnostiach. Závislosti od nikotínu sa bez pomoci vie zbaviť len 5–10 % ľudí, ostatní potrebujú pomoc odborníka. Podľa Bielej knihy pneumológie sú pri odvykaní najúčinnejšie: vareniklín v kombinácii s nikotínovými náhradami, antidepresíva, psychologické metódy, akupunktúra, hypnóza a biorezonancia. Ja osobne používam posledných jedenásť rokov liečivo vareniklín v kombinácii s antidepresívami a nikotínovými náhradami a mám úspešnosť v odvykaní od fajčenia okolo 80 %.

Aký je názor odborníkov na súčasné módne fajčenie elektronických cigariet a IQOS-u? Propaguje sa ako fajčenie „s menším rizikom“. Minimálne je to menšie riziko pre okolie v zmysle pasívneho fajčenia, nie?

Je to síce menej škodlivé fajčenie, pretože v e-cigarete je menej karcinogénov a iných chemikálií, ale stávate sa ešte viac závislými, lebo prijmete viac nikotínu. Samozrejme, z hľadiska pasívneho fajčenia je to menej škodlivé pre okolie, ale nemožno tvrdiť, že je to zdravé fajčenie. V USA sledovali ľudí, ktorí fajčili e-cigaretu v snahe prestať fajčiť – podarilo sa to len dvadsiatim percentám fajčiarov, a až po piatich rokoch. V Anglicku, USA a v niektorých štátoch EÚ je e-cigareta a IQOS módnou záležitosťou. U nás počet užívateľov takisto stúpa. Súvisí to aj s ekonomickou úrovňou krajiny (chudobnejší fajčia klasické cigarety). Je jasné, že vaporizácia znížila množstvo škodlivín v dyme, teplota tu dosahuje 350 stupňov Celzia, pri klasickej cigarete 800–1¤000 stupňov Celzia. To modifikované riziko je síce nižšie, ale o účinku týchto nových foriem fajčenia budeme vedieť až o 5–10 rokov s pomocou porovnávacích štúdií. Nikotín je terciárny amín (nervový jed), ktorý urýchľuje prevod vzruchov v neurónoch a fajčiarom to myslí o niečo rýchlejšie a sú kreatívnejší. Na druhej strane nikotín spôsobuje zúženie ciev srdca, mozgu, končatín, čím prispieva k vyššiemu výskytu infarktu myokardu, mozgu a obštrukcie končatinových tepien. Je jasné, že nikotín nespôsobuje rakovinu, tú spôsobujú karcinogény v dyme z klasických cigariet. Je ich tam vyše 60 a celkovo 5 300 rôznych chemikálií. Možno to teda uzavrieť tak, že e-cigarety a IQOS sú o niečo menej škodlivé, ale nie zdravé. Treba však dodať aj fakt, že mnoho fajčiarov k nim pridáva aj iné drogy, ako je alkohol, marihuana, analgetiká, extáza, heroín a podobne.

Čo si myslíte o fajčení vodných fajok? Predstavujú nižšie riziko, keďže dym prechádza „cez vodu“?

Vodné fajky sú rovnako škodlivé, lebo sa vdychuje ten istý dym ako z cigarety, len je chladnejší a často aromatizovaný.

A čo odpoviete na mýtus, že ak človek fajčí desiatky rokov, prestať s tým už nemá význam, lebo všetky rakovinotvorné látky má aj tak v organizme?

Rakovinotvorné látky obsiahnuté v dechte sa síce ukladajú v pľúcach (a najmä v lymfatických uzlinách), pľúca fajčiara sú preto čierne (zdravé pľúca nefajčiara sú ružové). Rakovina vzniká až po rokoch fajčenia. Závisí predovšetkým od počtu vyfajčených cigariet, rokov fajčenia, veku, od ktorého začneme fajčiť. Svoju rolu tu zohráva aj genetika a (existujú rodiny s vysokým výskytom rakoviny pľúc) a životné či pracovné prostredie, vystavenie sa exhalátom. Riziko rakoviny po zanechaní fajčenia klesá, bývalý fajčiar sa vyrovná nefajčiarovi po 10–15 rokoch od zapálenia svojej poslednej. Prestať fajčiť sa však oplatí v každom veku. Efekt zanechania fajčenia sa výrazne a rýchlo prejaví v prípade zníženia rizík kardiovaskulárnych chorôb. Už po mesiaci sa toto riziko zníži dvojnásobne, po roku až trojnásobne. Ak človek prestane fajčiť v produktívnom veku, predĺži si život o 2–5 rokov.

Má zmysel prestať fajčiť, aj keď už človek má rakovinu pľúc? Vie sa, že známy herec Michal Dočolomanský, bohužiaľ, nevedel skoncovať s týmto zlozvykom do poslednej chvíle.

Odvykanie od cigariet má zmysel vždy, aj keď má pacient už diagnostikovanú rakovinu. Dnes predsa vieme liečiť mnohé typy rakoviny pľúc, netreba hneď hádzať flintu do žita. Čo sa týka Miška Dočolomanského, prezradím jednu pikošku. Organizoval som v Nitre tenisový turnaj pre lekárov a hercov asi 1,5 roka pred jeho smrťou. Prišiel som za ním, lebo mal v ruke za chrbtom horiacu cigaretu, a spýtal som sa ho, či sa nebojí smrti, keď fajčí aj po diagnostikovaní rakoviny pľúc. Odpovedal mi, že rád by prestal, len nevie, ako. Ponúkol som mu pomoc, že s pomocou liekov ho odnaučím fajčiť za mesiac. Neozval sa. Podobný prípad bol aj Václav Havel.

Otázka na telo: A vy sám ste niekedy fajčili?

Som bývalý fajčiar, fajčil som päť, šesť cigariet denne, ale nefajčím 34 rokov. Ako fajčiaci pneumológ by som dnes predsa nemal morálne právo hovoriť o škodlivosti fajčenia.