Žijeme život s ľahkým prístupom k potravinám s vysokou kalorickou hodnotou

, 21.06.2019 14:00
hamburger, chlapec, jedlo, strava, obezita, výživa
Ilustračné foto

Počet ľudí s nadváhou v posledných rokoch narastá. Alarmujúci je najmä nárast počtu obéznych detí. "Áno, čísla sú alaramujúce tak v dospelej, ako aj v detskej a adolescentnej populácii. Na Slovensku má nadhmotnosť alebo obezitu sedem z desiatich mužov. Viac ako polovica žien, konkrétne šesť z desiatich, má nadhmotnosť alebo obezitu. Každý štvrtý dospelý Slovák v produktívnom veku bez ohľadu na pohlavie je obézny. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 2016 bolo na svete 41 miliónov obéznych detí mladších ako päť rokov. Hovoríme o epidemiologickom probléme 21. storočia. Detská obezita pretrváva u 4 z 5 detí aj v dospelosti a môže skracovať život až o 20 rokov," približuje hrozivé čísla MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie a prezidentka obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

V čom vidíte príčinu tohto stavu?

Príčin je, samozrejme, viacej. V prvom rade žijeme život s ľahkým prístupom k potravinám s vysokou kalorickou hodnotou – aspoň väčšina celosvetovej populácie. Pri zvýšenom kalorickom príjem máme podstatne nižší výdaj kalórií, menej sa hýbeme, sme viacej sedaví. Výšku kalorického príjmu významne ovplyvňuje konzumácia sladených nápojov. Chodíme autom tam, kde by sme sa dostali aj peši, domáce práce za nás vykonávajú rôzne stroje, ktoré nám síce uľahčujú život, ale na druhej strane nám znižujú výdaj energie prostredníctvom pohybovej aktivity. Do úvahy ďalej prichádza nedostatok a zhoršená kvalita spánku, chronický stres, zmena životného prostredia, v nie malej miere aj kvalita a zloženie potravín, ktoré konzumujeme, čo vedie k zásadnej zmene mikrobiómu.

Obezita vraj viac závisí od génov ako od životného štýlu. Dedíme teda sklony k nadváhe/obezite?

O genetike obezity sa v súčasnosti hovorí veľmi veľa. Existujú tzv. monogénové formy obezity (obezita je spôsobená mutáciou v jednom géne), ďalej kategória syndrómovej obezity (obezita je iba jedným s klinických príznakov genetického defektu). Takýchto ochorení spojených s obezitou je asi 10 %. Najčastejšou formou obezity (viac ako 90 % prípadov) je však tzv. polygénovo podmienená obezita. Znamená to zmeny súčasne vo viacerých génoch (v súčasnosti je ich známych viac ako 100, ktoré v súčinnosti s obezitogénnym prostredím pomáhajú rozvoju nadhmotnosti a obezity). Čiže tých, ktorí si myslia, že za všetko môže genetika, momentálne asi sklamem. Životný štýl a obezogénne prostredie, ktoré zvádza ku konzumácii ľahko dostupnej energeticky bohatej stravy, nedostatok fyzickej aktivity, moderný človek je sedavý, závislý od počítača či inej obrazovky, bojuje so stresom, s nedostatkom spánku a hojnosťou chutného jedla. Treba povedať, že vplyv prostredia je omnoho významnejší na rozvoj obezity ako vplyv genetickej predispozície.

Môžu za ňu naše zaužívané stereotypy?

Áno, jednoznačne. Narušiť stereotyp, na ktorý sme zvyknutí, je naozaj neľahká úloha. Niektoré stereotypy sa dedia z generácie na generáciu, a pritom nejde len o stereotypy prípravy stravy, trávenia voľného času. Pokiaľ sa rozhodneme zredukovať hmotnosť, tak zmena stereotypov bude základom nášho snaženia, a najmä nesmieme sa k starým stereotypom vrátiť.

Je nadváha a obezita choroba?

Nadhmotnosť/obezita je chronické progredujúce metabolické ochorenie charakterizované zvýšenou akumuláciou tuku so súčasným nárastom hmotnosti. Obezita má v súčasnosti v Medzinárodnej klasifikácii chorôb kód diagnózy E.66. Samozrejme, obezita je vždy záležitosť nesúladu medzi príjmom a výdajom energie, dnes však jej patofyziologické mechanizmy poznáme omnoho viac a vidíme, že ten problém je podstatne komplikovanejší. S nadhmotnosťou­/obezitou je spojených podľa údajov z Obesity week v roku 2016 neuveriteľných 236 pridružených ochorení. Ide o závažné ochorenia, ako je cukrovka 2. typu, vysoké hodnoty krvného tlaku, poruchy metabolizmu lipidov, ochorenia srdca, ale aj nádorové ochorenia, syndróm spánkového apnoe, poruchy reprodukcie, pohybového aparátu, ochorenia tráviaceho traktu, neurodegeneratívne ochorenia (Alzheimerova a Parkinsonova choroba) atď.

MUDr. Ľubomíra Fábryová
MUDr. Ľubomíra Fábryová Autor: archív MUDr. Ľubomíry Fábryovej

Ak sa človek rozhodne chudnúť, ako na to? Hitom sú stále nové a nové diéty, ktoré ponúkajú zázračné schudnutie. Odporúčate ich?

Existuje nepreberné množstvo diét, na každý deň v roku minimálne jedna. Dôležité je uvedomiť si, že nám nejde o „schudnutie do plaviek“, ale o redukciu hmotnosti a následne udržanie zredukovanej hmotnosti, čo je podstatne náročnejšie ako „zhodenie" zopár kilogramov. Obezita je chronické ochorenie a to je odpoveďou na otázku, že sa nedá zvládnuť držaním 3-mesačnej „zázračnej“ diéty, ale ide o beh na dlhú trať. Ako na to, závisí od toho, ako dlho je nadhmotnosť či obezita „konzervovaná“, či sú prítomné komplikácie obezity a aké. Z tohto uhla pohľadu môžu byť niektoré diéty aj škodlivé. Vieme, že čím dlhšie obezita trvá, tak tým ťažšie sa dokážeme „nadobudnutých“ kilogramov zbaviť. Začať môžeme zmenou životného štýlu – zmena stravovacích zvyklostí a pohybová aktivita v spolupráci s nekomerčnými alebo komerčnými skupinami zameranými na manažment hmotnosti.

Ako zdravo chudnúť?

Je potrebné zmeniť zloženie stravy, konzumovať jedlo s nízkym obsahom tukov (tuky zo stravy nevynechávať úplne), komplexnými sacharidmi a vysokým obsahom vlákniny v strave, nezabúdať na ovocie (v dopoludňajších hodinách) a zeleninu v priebehu celého dňa. Ideálne je jedávať aspoň päťkrát denne menšie porcie. Cieľom je zabezpečiť si rovnomerný prísun energie a živín s menším pocitom hladu. Vynechajte konzumáciu sladených nápojov, ovocných džúsov, neodšťavujte. Úplne vynechajte alkohol. Pite vodu alebo minerálnu vodu s citrónom, čaje. Merajte si hmotnosť a obvod pása (raz za dva týždne v určený deň ráno, po toalete). Obvod pása je veľmi dôležitý, lebo veľmi dobre koreluje s množstvom vnútrobrušného (abdominálneho) tu­ku.

Je liečba obezity problematická?

V každom prípade nie je jednoduchá. Výsledok ovplyvňuje veľmi veľa faktorov. Niektorí ľudia sa „trápia“ s obezitou celý život. Podarí sa im hmotnosť zredukovať, ale následne priberú viac kilogramov, ako mali predtým, známy jojo efekt. Keďže ide o chronické ochorenie, tak by sa malo pristupovať aj k jeho liečbe. Keď máte vysoké hodnoty krvného tlaku a začnete sa liečiť (diéta, režimové opatrenia a lieky), tak tieto opatrenia musíte dodržiavať stále. S obezitou je to rovnako. Cieľom liečby nie je na individuálnej úrovni len „schudnúť“, ale predovšetkým vydržať a nevzdávať sa, predchádzať aj iným ochoreniam. Zmena životného štýlu je trvalou súčasťou aj ďalších možností zníženia a aj udržania si hmotnosti. Nadstavbou je účinná farmakologická liečba a pre prísne indikovaných pacientov bariatrická/me­tabolická chirurgia. Na Slovensku máme k dispozícii len jediné antiobezitikum, liek, ktorý pomáha v manažmente obezity. Lekár túto liečbu zindikuje, liek predpíše, samozrejme, pacient si ho musí plne hradiť. Čo sa týka bariatricko-metabolickej chirurgie, jediné centrum, ktoré funguje viac rokov podľa odporúčaní Európskej spoločnosti pre štúdium obezity (EASO), máme v Trnave. Veľmi dúfame, že časom ich bude viac.

Prečo je pri chudnutí dôležitý pohyb?

U ľudí s nadhmotnosťou­/obezitou, často spojenej aj s nízkou telesnou zdatnosťou, je najlepšie individuálne cvičenie v ľahu na podložke, ktoré nezaťažuje pohybový aparát. Potrebné je cvičiť vždy, a to aj vtedy, keď vysoká hmotnosť obmedzuje pri pohybe a neumožní realizovať pohyb v celom rozsahu. Cvičenie by malo prebiehať pod odborným vedením skúseného trénera. Na chudnutie treba cvičiť v aeróbnej zóne tepovej frekvencie. Vtedy sa ako zdroj energie prednostne využívajú mastné kyseliny, čo podporuje chudnutie. Nehovoriac o vyplavovaní endorfínov – hormónov šťastia, ktoré nám dávajú ten skvelý pocit po vykonaní pohybovej aktivity.

Najjednoduchším pohybom, ktorý môže vykonávať každý, je obyčajná chôdza – vykonávaná v správnom tempe je výborným spôsobom na chudnutie. Svaly potrebujú aktivitu každý deň, preto je potrebné denne urobiť 8-tisíc krokov, dokonca som čítala odporúčania, ktoré už pripúšťajú aj 6-tisíc krokov, ale s určitou intenzitou. Lepšie by bol však ostať pri 10 000 krokoch za deň a tých 6 000 urobiť za určitý čas (napr. za 30 minút), k tomu by mala byť aeróbna aktivita aspoň 3– až 4-krát do týždňa 30 minút s intenzitou do spotenia (bicykel, plávanie, korčuľovanie, práca na záhradke…). Optimálne je cvičiť aspoň 30 minút pretože telo pri zvýšenej námahe spotrebuje najprv sacharidy a až následne sa púšťa do tukov. Fit náramky alebo aplikácie v mobiloch, ktoré počítajú kroky, sú už bežnou súčasťou nášho života.

Sú raňajky v prevencii nadhmotnosti skutočne také dôležité?

Raňajky podľa v súčasnosti dostupných štatistík vynecháva značná časť populácie. Raňajky by mali tvoriť 20 až 25 % z celkového denného energetického príjmu. Ráno potrebujeme dobehnúť hladujúcu fázu počas spánku, telo je pripravené na príjem energie, ktorú potrebujeme na pokrytie energetických nárokov počas dňa. Pokiaľ sa nenaraňajkujeme, telo si zoberie energiu a živiny zo svojich zásob, ale po rokoch „bez raňajok“ si organizmus zvykne na stav, že musí energiou šetriť a spomalí metabolizmus. Toto vedie k únave, zníženej produktivite práce a „zlej“ nálade. Pokiaľ neraňajkujeme, tak doháňame prísun jedla často vo večerných a v nočných hodinách. Už naši starí rodičia vedeli, že na raňajky sa treba najesť, polovicu obeda dať priateľovi a večeru nechať nepriateľovi.

Ilustračné foto
Ilustračné foto Autor: SHUTTERSTOCK

Aká by mala byť motivácia človeka, ktorý chce schudnúť?

Existuje viacero dôvodov, prečo ľudia chcú začať chudnúť. Chcú sa páčiť iným, väčšinou opačnému pohlaviu, chcú sa páčiť sebe, chcú to urobiť kvôli svojmu zdraviu, lebo s narastajúcim vekom a so zvyšujúcou sa hmotnosťou sa začínajú ozývať rôzne ochorenia. Dôvodom môže byť aj pozitívny vzor – príklad v blízkom okolí, ktorý potvrdí, že zmena je možná. Poznáme dva základné typy motivácie, a to vonkajšiu a vnútornú motiváciu. Vnútorná motivácia je oveľa silnejšia a väčšinou je spojená s informovanosťou o benefitoch, ktoré zo zdravotného a psychologického hľadiska prináša redukcia hmotnosti. Dnes už vieme, že päťpercentný pokles počiatočnej hmotnosti vedie k poklesu hodnôt krvného cukru, krvného tlaku, k zlepšeniu lipidového profilu, zlepšeniu pocitu pri fyzickej aktivite, k zlepšeniu kvality života. A to už za tú námahu stojí.

Kedy odporúčate chudnúť pod dozorom lekára?

Dlhodobé riešenie nadváhy a obezity, resp. zníženie rizika s obezitou spojených chronických ochorení sa spája s nevyhnutnosťou komplexnej zmeny životného štýlu (osvojenie si nového spôsobu stravovania, pohybovej aktivity a zvládania stresu). Takáto komplexná modifikácia životného štýlu vyžaduje odborné lekárske vedenie a čas nevyhnutný na edukáciu, proces učenia, ako aj dlhodobé sledovanie efektivity intervencie. V mnohých európskych krajinách pod záštitou Európskej spoločnosti pre štúdium obezity (EASO) vznikajú centrá pre manažment obezity (momentálne ich funguje viac ako 200). Ich cieľom je práve takýto celostný prístup k riešeniu obezity: komplexná modifikácia životného štýlu založená na edukácii, úprave stravovacích návykov, podpore fyzickej aktivity s možnosťou využitia dostupnej antiobezitickej liečby, bariatrickej/me­tabolickej chirurgie a riešenia pridružených ochorení v spolupráci s príslušnými špecialistami. Obezita patrí do rúk lekára, respektíve profesionálov, ktorí sa manažmentu obezity venujú.

Obezita vraj škodí aj mužskej plodnosti. Je to pravda?

Podľa odborníkov sa mužská plodnosť zhoršuje vekom, ale škodí jej aj fajčenie a obezita. Vyplýva to z informácií centier, ktoré sa venujú andrológii alebo liečbe mužskej neplodnosti. Podľa SZO mali muži v roku 2010 o tri štvrtiny menej spermií v porovnaní s 50. rokmi minulého storočia. Obezita vedie k nárastu hladiny ženských pohlavných hormónov, čo oslabuje plodnosť, zhoršuje hybnosť spermií, ktoré nie sú schopné oplodniť vajíčko.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Spánok ovplyvňuje kvalitu života, ale vraj aj fakt, či budeme mať nadváhu. Súhlasíte s týmto tvrdením?

Áno, jednoznačne súhlasím, na podporu tohto faktu máme aj množstvo kvalitných štúdií. Vzťah medzi obezitou a nedostatočným spánkom je mimoriadne silný u detí a mladých ľudí a tento fakt by sme mali brať vážne. Nedostatok spánku je jednou z príčin, ale nie jedinou príčinou pandémie obezity. Stupeň obezity môže súvisieť s nedostatkom spánku jedinca v detstve, deti a mladí ľudia spia menej hodín ako v minulosti. Kratšiu dobu spánku mladých ľudí má na svedomí čoraz častejšie využívanie mobilov, počítačov a televízie. Deti a adolescenti sledujú televíziu v čase, keď by mali spať, čo môže viesť k narušeniu spánku. Vedie to tiež k narušeniu produkcie hormónov, ktoré kontrolujú energetický príjem, pocit hladu a túžbu po jedle bohatom na kalórie. Hladina grelínu, hormónu, ktorý vylučuje žalúdok ako signál hladu, je o 15 % vyššia u ľudí, ktorí spia iba päť hodín, ako u tých, ktorí spánku venujú osem hodín. Nedostatok spánku tiež vedie k únave počas dňa, následkom čoho je zníženie fyzickej aktivity.

Čo spôsobuje detskú obezitu? Je to málo pohybu a zlá strava?

Údaje o náraste počtu obéznych adolescentov a detí sú skutočne alarmujúce. Ide o veľmi zraniteľnú populáciu, ktorá si zvýšené riziko rozvoja chronických komplikácií obezity nesie so sebou do budúcnosti. Vďaka HBSC projektu (Health Behaviour in School-aged Children Survey) SZO, ktorý prebehol v rokoch 2009 – 2010, je nám čiastočne známa situácia medzi slovenským adolescentmi. V tomto projekte malo nadhmotnosť a obezitu 29 % chlapcov a 13 % dievčat vo veku 11 rokov, 28 % chlapcov a 10 % dievčat vo veku 13 rokov a 18 % a 8 % 15-ročných chlapcov a dievčat. Ďalšie údaje sa zbierali v rámci WHO COSI (European Childhood Obesity Surveillance Initiative) projektu, ktorý prebiehal v rokoch 2007, 2009 a 2012).

Slovensko sa po prvý raz zapojilo až do 4. kola tohto významného projektu v rokoch 2015 – 2016. Získali sme údaje zo 126 škôl u 2 801 detí vo veku 7,0 až 7,99 roka. Okrem merania hmotnosti, výšky, obvodu pása a bokov máme k dispozícii údaje o fyzickej aktivite a stravovacích zvyklostiach v tejto populácii. Podľa prác slovenských pediatrov 32,5 % obéznych detí má prítomný metabolický syndróm (súčasný výskyt viacerých kardiovaskulárnych rizikových faktorov). Príčinou tohto neutešeného stavu je kvantita a kvalita stravovania, konzumácia rýchleho občerstvenia, sladkostí, dosládzaných nápojov, nedostatočná konzumácia ovocia a zeleniny a, samozrejme, nízka pohybová aktivita, sedavosť.

Je pravda, že dojčenie chráni dieťa pred obezitou?

S prevenciou obezity je možné začať už pred počatím, následne monitorovať mamičky počas tehotenstva, ale aj pred pôrodom, počas neho a po pôrode. Kľúčovou úlohou je stabilizácia mikrobiómu matky. Jeho zloženie závisí od stravovacích návykov, prostredia, užívania antibiotík, prípadných chronických ochorení matky a jej metabolického stavu. Prirodzený mikrobióm matky je základom pre mikrobióm novorodenca. Dôležitý je aj prirodzený pôrod, pri ktorom získava novorodenec prvú bakteriálnu flóru z pôrodných ciest, následne vďaka kolostru, teda prvému materskému mlieku, dochádza k stabilizácii mikrobiómu. Pri pôrode cisárskym rezom je mikrobióm novorodenca tvorený baktériami kože matky a nemocničnou flórou, k prsníku sa prikladá až neskôr a mikrobióm týchto novorodencov má iné zloženie. Táto skupina detí dostáva častejšie "umelé mlieko“, čo môže viesť k nárastu obezity.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#obezita #MUDr. Ľubomíra Fábryová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku