Bez cholesterolu by sme nemohli žiť. Veľa ho však škodí

Bez cholesterolu ľudské telo nemôže fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj normálny chod.

07.11.2019 06:00
srdce, cieva, cholesterol, krv, infarkt Foto:
Za vznik aterosklerózy zodpovedá len asi 5 % cholesterolu, ktorý cirkuluje v krvnej plazme, čo je jedna zo zložiek krvi.
debata

Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a východiskovou látkou vitamínu D. Do organizmu sa dostáva buď stravou, alebo ho produkuje pečeň. Pečeň môže vytvárať až 80 percent celkového cholesterolu v tele. V organizme sa ho nachádza približne 140 gramov, pričom vyše 90 % je prítomných v bunkových membránach. Za vznik aterosklerózy zodpovedá len asi 5 % cholesterolu, ktorý cirkuluje v krvnej plazme, čo je jedna zo zložiek krvi.

„Dobrý“ a „zlý“ cholesterol

Cholesterol je tuk a podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi. Prenášajú ho špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy sú: lipoproteín s vysokou hustotou (HDL) – tzv. „dobrý“ a lipoproteín s nízkou hustotou (LDL) – tzv. „zlý“. V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, v krvi však cirkuluje naviazaný na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu.

Hlavnou úlohou „dobrého nosiča“ je odvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene. Odtiaľ sa dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. HDL dokonca odstraňuje cholesterol aj z tukových usadenín v cievach. Preto sa takémuto cholesterolu hovorí aj „dobrý cholesterol“. Pôsobí protizápalovo a antioxidačne. Ku zvyšovaniu HDL cholesterolu vedie dostatok pohybu. U žien by jeho hladina mala byť menej ako 1,2 mmol/l a u mužov do 1,0 mmol/l.

Video
Doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave (NÚSCH) o tom, že zlyhávajúcich sŕdc stále pribúda. Na čo by si mali dávať pozor kardiologickí pacienti?

Zlý nosič LDL je hlavný transportér cholesterolu do buniek tela. Každá bunka potrebuje cholesterol, ak ho však v krvi koluje veľké množstvo a bunky ho nezužitkujú, hrozí riziko jeho postupného usadzovania na stenách tepien. Tento jav je známy ako ateroskleróza. Cholesterolu naviazanému na LDL nosič sa preto hovorí „zlý cholesterol“. K jeho zvyšovaniu prispieva okrem zvýšeného príjmu nasýtených tukov v potrave aj nedostatočný pohyb, priberanie na hmotnosti a fajčenie. Jeho hladina by mala byť do 3,0 mmol/l.

Triacylglyceroly sú ostatné necholesterolové tuky. Skladajú sa z glycerolu a z mastných kyselín. Ich vysoká hodnota nesie podobné riziká ako pri vysokom LDL cholesterole. Ich hladina má byť pod 1,7 mmol/l.

Dyslipidémia je porucha metabolizmu cholesterolu, konkrétne ide o zvýšenú hladinu LDL „zlého" cholesterolu a nízku hladinu „dobrého“ ochranného HDL cholesterolu. Dôležité však je, že zmeny hladín cholesterolu majú vplyv na kardiovaskulárne riziko pacienta.

Liečba vysokej hladiny cholesterolu

Základným liekom sú v súčasnej dobe statíny. Tieto lieky sa používajú nielen na vysoký cholesterol, ale aj pri prejavoch a komplikáciách aterosklerózy, ktorá s vysokým cholesterolom úzko súvisí. Mnohé z týchto liekov tak napríklad predstavujú podstatnú súčasť liečby pacienta s ischemickou chorobou srdca a stavov po infarkte myokardu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #cholesterol #cievy #srdcovo-cievne ochorenia #dobrý cholesterol