Prečo Parkinsonova choroba?
Ochorenie prvý raz opísal anglický lekár, geológ a paleontológ James Parkinson (1755 až 1824) v roku 1817.
Vtedy vydal útlu knižku, v ktorej chorobu označoval za „trasľavú obrnu“.
Ochorenie krátko po Parkinsonovi pozorovali u svojich pacientov aj ďalší lekári. Pomenovanie dostalo po svojom objaviteľovi.
Náznaky choroby, nápadne podobnej Parkinsonovej, sa opisujú už v prácach starovekého lekára Galéna (129 – 200), venoval sa jej aj Leonardo da Vinci (1452 – 1514). Najnovšie sa zistilo, že podobné príznaky boli opísané už v staroindických eposoch. Parkinson však bol nepochybne prvý, kto ochorenie presne zaznamenal.
1. Príčiny
genetické faktory
poranenia hlavy
vek
2. Liečba
Farmakologická, ale aj moderné medicínske technológie a inovácie – hĺbková stimulácia mozgu.
3. Koho postihuje najviac?
Postihuje mužov aj ženy v takmer rovnakom počte. Vo výskyte choroby nie sú žiadne významné sociálne, etnické, hospodárske alebo geografické rozdiely. Priemerný vek pri nástupe choroby je 60 rokov, asi u 5 až 10 % pacientov sa začína ochorenie vo veku 40 rokov. Vyskytnúť sa však môže aj vo veku 30 rokov.
4. Rozšírenosť
Celosvetovo postihuje až šesť miliónov ľudí. Len na Slovensku ním trpí približne 15-tisíc pacientov. V Európe je to viac ako milión pacientov.
5. Prevencia
cvičenie
prechádzky v prírode
nefajčiť
nepiť alkohol
6. Symptómy
pokojový tras predovšetkým na rukách, niekedy nohách, a tvári
poruchy reči
zlá rovnováha a koordinácia
poruchy chôdze
chronická únava
zápcha a problémy s močením
Štádiá ochorenia
Prodromálne (predchorobné)
charakterizované štrukturálnymi zmenami v mozgu, bez zjavných symptómov. Môže sa vyskytnúť napríklad porucha čuchu, poruchy spánku, zápcha a depresia.
Počiatočné
Charakterizované poruchou pohyblivosti (tras, stuhnutosť, znížená pohyblivosť, poruchy postoja), ale aj nemotorickými príznakmi (nespavosť, zápcha, depresia a úzkosť). Dochádza k úbytku 30 až 50 % pigmentovaných dopamínergických neurónov v čiernej hmote.
Pokročilé
Charakterizované skracovaním účinnosti liečebnej dávky, fluktuáciami – náhlymi zmenami pohyblivosti z dobrého stavu do stavu stuhnutosti a dyskinézami – mimovoľnými pohybmi. U pacientov tiež môže dôjsť aj k rozvoju demencie.