V štúdii pozorovali počas marca a apríla 41 detí z talianskeho mesta Verona. V porovnaní s výsledkami minuloročného pozorovania deti jedli počas dňa o jedno jedlo navyše, spali o 30 minút dlhšie a pred televíziou, počítačom či so smartfónom strávili každý deň o päť hodín viac. Dramaticky sa zvýšila aj spotreba červeného mäsa, sladených nápojov a nezdravých potravín. Fyzickej aktivite sa týždenne venovali menej o viac ako dve hodiny. Zeleninu konzumovali približne v rovnakej miere.
„Tragická pandémia COVID-19 má aj vedľajšie účinky, ktoré presahujú samotnú infekciu. Deti a tínedžeri s obezitou zostali v nešťastnej izolácii, ktorá vytvára nezdravé prostredie na zabezpečenie zdravého životného štýlu,“ povedal odborník na detskú obezitu Myles Faith zo spomínanej univerzity.
Štúdiu viedli Steven Heymsfield z Pennington Biomedical Research Center v Louisiane a Angelo Pietrobelli z Univerzity vo Verone. Faith uviedol, že deti poväčšine priberú počas letných prázdnin, keďže cez školský rok majú zabezpečenú „rutinu spojenú s jedlom, fyzickou aktivitou a spánkom – teda troma faktormi, ktoré súvisia s rizikom obezity“.
„V závislosti od trvania obmedzení, nadobudnutú hmotnosť možno nebude ľahké zvrátiť a môže prispieť k obezite počas dospelosti, ak sa neobnoví zdravšie správanie,“ vyjadril sa Faith.