18-ročná Sára sa hneď po dovŕšení dospelosti rozhodla stať darkyňou krvných doštičiek (trombocytov) v Národnom onkologickom ústave v Bratislave. Pri odbere krvných doštičiek na tzv. doštičkovom separátore sa odoberajú výlučne trombocyty s malým množstvom plazmy a zvyšok krvi systém vracia do obehu pacienta.
So Sárou ako prvodarkyňou sme sa rozhodli absolvovať celú procedúru spoločne. Niekoľko dní pred samotným darovaním absolvovala potrebné úvodné vyšetrenia každého budúceho darcu doštičiek, ktoré pozostávali zo základného krvného vyšetrenia v podobe biochemického skríningu, stanovenia krvnej skupiny, laboratórnych testov na infekčnú hepatitídu všetkých druhov A, B, C aj vyšetrenie na vylúčenie HIV (tie sa robia pred každým odberom) a jednoduchého imunologického profilu. Okrem toho je potrebné absolvovať aj ekg vyšetrenie a vstupné rtg snímkovanie pľúc. Z vlastných skúseností teda vieme, že všetky tieto vyšetrenia trvajú v tomto vysokošpecializovanom onkoústave len približne dve hodiny. Následne sa darca ocitne v tzv. registri darcov.
Ak je človek kompletne zdravý, dostane termín na odber krvných doštičiek. Predtým absolvuje ústny pohovor, počas ktorého sa opätovne odoberie anamnéza a urobí sa kontrolné zhrnutie výsledkov vyšetrení. Bohužiaľ, v rámci rozhovoru s primárom Oddelenia laboratórnej hematológie a transfúziológie NOÚ v Bratislave MUDr. Jánom Gyarfášom, sa zistilo, že Sára má momentálne prejavy peľovej alergie, občas z tohto dôvodu cez deň kýcha a takisto užíva lieky na alergiu. Primár tento fakt videl aj vo výsledkoch na stave určitého druhu jej bielych krviniek. Museli ju preto dočasne z darcovstva vyradiť – až do ukončenia peľovej sezóny.
Posudzovanie darcov doštičiek je prísne, pretože prijímateľmi doštičkových koncentrátov sú v tomto prípade chemoterapiou oslabení onkologickí pacienti. Neskôr, po ústupe alergických príznakov, však Sára doštičky darovať môže a ekg vyšetrenie ani rtg snímku pľúc do roka nie je potrebné zopakovať. „Ja preberám zodpovednosť za to, že darca je zdravý a v jeho krvi nesmie byť nič, čo by mohlo poškodiť príjemcu,“ vysvetľuje odborník. „Aj preto je dobre, ak darcovia chodia darovať vždy na jedno konkrétne pracovisko, kde sú dokonale informovaní o ich zdravotnom stave.“
Aj preto sme aktuálne nakrútili video o darcovstve krvných doštičiek s iným darcom, ktorého sme zhodou okolností stretli priamo na pôde Oddelenia laboratórnej hematológie a transfúziológie NOÚ v Bratislave. Je ním mnohonásobný darca Vladimír. Darovať krvné doštičky možno až 12-krát do roka.
Pacienti s onkoochoreniami môžu krvné doštičky potrebovať vo dvoch situáciách – ich kostná dreň je chorá (napr. ak pacient trpí leukémiou), čiže nevytvára dostatočné množstvá doštičiek. Ak má pacient kriticky nízku hladinu doštičiek, je výrazne ohrozený krvácaním. Druhá situácia nastáva po podaní protinádorovej chemoterapie, ktorá ničí najrýchlejšie sa deliace bunky v organizme. Medzi ne okrem nádorových buniek, bohužiaľ, patria aj biele krvinky a krvné doštičky. Keďže onkopacient dostáva čo najvyššie dávky chemoterapie, aby liečba čo najviac ublížila nádoru, v rámci nežiaducich účinkov ubližuje aj jeho krvotvorbe.
Sú teda druhy terapie a ochorení, ktoré pravidelne potrebujú podporu v podobe doštičkových koncentrátov, aby pacient nadmerne nekrvácal.
Darkyňou krvných doštičiek v Národnom onkologickom ústave v Bratislave je aj jazyková redaktorka Pravdy Jarmila Fundárková. Pritom žije s jednou obličkou. „Chcela som jednoducho pomôcť,“ skonštatovala stručne na túto tému. O darcovstve krvných doštičiek sa viac možno dočítať na www.100statocnych.sk.