Únava, nepozornosť, preceňovanie svojich schopností a zlý zrak patria k častým príčinám dopravných nehôd. „Mnoho šoférov môže mať až o polovicu zhoršené videnie, a stále si myslia, že vidia výborne. Väčšina očných diagnóz ale nemá v počiatočnom štádiu žiadne príznaky. Človek sa ľahko adaptuje na zhoršené videnie a slabnúci zrak si uvedomí, až keď je neskoro,“ upozorňuje očná lekárka a chirurgička z očnej kliniky NeoVízia Miriam Záhorcová.
Podľa štatistík na našich cestách pribúdajú vodiči s niektorou z očných chýb. Význam pravidelných očných prehliadok je preto veľký. Od bezchybného zraku totiž závisí, či šofér správne a rýchlo vyhodnotí situáciu a zareaguje včas. Na očnú prehliadku síce treba ísť pri vydaní vodičského preukazu, očného lekára však odvtedy, teoreticky, nemusíte zo zákona navštíviť roky. Zákon si opäť všíma bežných šoférov až po 65. roku života. Seniori od tohto veku podstupujú očné prehliadky každé dva roky povinne.
S pribúdajúcim vekom strácame schopnosť sústrediť sa, vnímať pohybujúce sa objekty, rozlišovať detaily za šera, zníženej viditeľnosti aj jasného svetla. Ťažšie znášame osvetlenie z reflektorov protiidúcich vozidiel. Starší šoféri trpia častejšie diagnózou sivého a zeleného zákalu či vekom podmienenou degeneráciou makuly, čo negatívne ovplyvňuje ich šoférske schopnosti. „K oslabeným reflexom sa pripoja problémy so sluchom a to už je nebezpečný stav," varuje doktorka Záhorcová.
V bezpečí nie sú ani mladí šoféri. „Na rozdiel od seniorov bývajú nedisciplinovaní. Možnosť dioptrickej chyby častejšie podceňujú a zľahčujú. Nahovárajú si, že vidia skvele, realita je však odlišná. Na vyšetrení im nameriame dioptrie do blízka, do diaľky či astigmatizmus. Kombinácia rýchlosti a zlého zraku je životunebezpečná," dodáva očná lekárka.
Najviac smrteľných dopravných nehôd sa udeje v čase medzi 18.00 až 6.00 hodinou. Práve východ a západ slnka, súmrak, šero, hmla a dážď sú najnepríjemnejším obdobím pre náš zrak. Podvečerná znížená viditeľnosť, ľudovo známa ako šeroslepota,výrazne zhoršuje videnie.
„Pri stmievaní sa skracujú vlnové dĺžky svetelného spektra. Svetlo sa láme viac pred sietnicou, čo navodzuje stav, akoby ste trpeli slabšou krátkozrakosťou (zhoršené videnie do diaľky). Pri prechode zo svetla do tmy preto ľudia trpiaci šeroslepotou pociťujú krátkodobé zhoršenie videnia,“ vysvetľuje Miriam Záhorcová. Vo večerných hodinách použite okuliare so žltým ochranným filtrom, pomáhajú lepšie vnímať kontrasty. Krátkozrakí ľudia môžu mať na nočné šoférovanie pripravené o pol dioptrie silnejšie okuliare.
Pomocou periférneho videnia vnímame množstvo kľúčových momentov na ceste. Vďaka nemu zbadáme či nezbadáme cyklistu z bočnej cesty, chodca na priechode či auto v spätnom zrkadle, ktoré sa valí obrovskou rýchlosťou. „Niektoré ochorenia periférne videnie ešte zhoršujú. Príkladom je zelený zákal, ktorého posledným štádiom je takzvané trubicové videnie. Skúste si z rúk urobiť trubicu a pozrite sa cez ňu. Uvidíte len to, čo je pred vami, vôbec nič čo je naboku, vpravo, vľavo, hore, dole v periférii," radí doktorka Záhorcová.