Imunita organizmu je schopnosť tela udržať optimálne prostredie pre všetky životné funkcie. Musí stále kontrolovať štruktúry vlastného tela. Ak dôjde k ich poškodeniu, musí na ne reagovať. Počas jesenných mesiacov je veľmi dôležité podporovať imunitu. Tou najjednoduchšou cestou a zároveň najlepšou formou je okrem iného pravidelná konzumácia kvalitnej kyslej kapusty.
Bez kapusty si slovenskú kuchyňu možno len ťažko predstaviť. Je nielen skvelou prílohou, ale dokonale sa hodí aj do rôznych druhov šalátov. Kapustu obľubovali už naše prababičky. Dôvod je jednoduchý. Bola lacná, dostupná, táto zelenina sa urodila aj v nehostinnejších častiach Slovenska. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C a ako fermentovaná potravina aj množstvo probiotík.
„Prirodzene skvasená zelenina má blahodarné účinky pre organizmus. Prirodzené biologické procesy, ktoré sprostredkúvajú mikroorganizmy počas tzv. mliečneho kvasenia, zvyšujú stráviteľnosť zeleniny a obohacujú ju o ďalšie cenné látky (vitamíny, stopové prvky). Skvasené potraviny však predovšetkým obsahujú samotné baktérie mliečneho kvasenia, ktoré majú pozitívny vplyv na slizničnú aj systémovú imunitu. Tieto mikróby označujeme ako probiotiká. Skvasenú zeleninu možno odporúčať v rámci podpory imunity,“ hovorí profesor Jan Krejsek z Fakultnej nemocnice v Hradci Králové.
Súčasný spôsob výroby kyslej kapusty údajne prevzali v stredoveku Slovania od Tatárov a odovzdávali ho potom ďalej svojim západoeurópskym susedom. Mnoho moreplavcov si počas svojich dlhých ciest podporovalo imunitu práve kyslou kapustou, ktorá im v podpalubí vydržala dlhé mesiace. Kyslá kapusta preukázateľne podporuje imunitný systém a stimuluje nervy a mozog. Zároveň zlepšuje náladu, koncentráciu a vďaka vysokému obsahu mliečnych baktérií podporuje trávenie. Ďalej je bohatým zdrojom vitamínu C, skupiny B, K a minerálov, ako je draslík, vápnik, fosfor, síra a horčík. Pri kvasení sa navyše tvorí látka cholín, ktorá podporuje funkciu pečene.
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Keď konečne môžem podľa Zuzany Haasovej na Varecha.sk
Ako si pripraviť kyslú kapustu
Ak si chce človek pripraviť vlastnú kyslú kapustu, nie je to vôbec zložité. Je však potrebné zaobstarať si niekoľko pomôcok (,,kruhadlo", čo je druh strúhadla na kapustu, a kameninový sud s miskou, tzv. „zelák“).
Ingrediencie na prípravu 10 kg klasickej kyslej kapusty:
- 10 kg hlávkovej kapusty (podľa chuti buď červenej, alebo bielej)
- 150 g soli (dôležité je soľ pridávať postupne a priebežne ochutnávať)
- 15 – 20 g kmínu (zhruba polovica maloobchodného balenia kmínu, maximálne jedno celé balenie)
Každú hlávku kvalitnej hlávkovej kapusty rozpolíme a odstránime hlúb. Následne každú polovicu nakrájame. Najlepšou voľbou je špeciálne strúhadlo na kapustu. V minulosti sa kapusta krájala klasicky do mís, dnes môžeme krájať napríklad do vane – uľahčíme si tak následne prácu s upratovaním. Počas krájania je dôležité priebežne kapustu presoľovať a posýpať kmínom. Soľ a kmín sa tak dostanú rovnomerne všade. Len čo máme kapustu nakrájanú, všetko dôkladne premiešame a necháme niekoľko minút odležať. Následne kapustu zbavíme prebytočnej vody „vyžmýkaním“ v ruke. V minulosti sa kapusta šliapala, čo môžete skúsiť tiež. Takto upravená kapusta sa vloží do suda a poriadne sa natlačí. Kapustu treba zhora zaťažiť, aby postupne v priebehu kvasenia pustila šťavu. Na to výborne poslúži čistá doštička a kameň. Na kameninový sud položíme misku a okraj vyplníme vodou. Sud presunieme do chladnejšej miestnosti, ideálne do pivnice. Zhruba po 6 až 8 týždňoch je kvasená kapusta hotová. Takto upravená kapusta v „zeláku“ a chladnej miestnosti (napríklad v pivnici) vydrží aj niekoľko mesiacov.