„Prvým dôležitým krokom je vybrať si pri nákupe plody čerstvé a nepoškodené. Pozor aj na miešanie niektorých druhov ovocia a zeleniny. Možno netušíte, no napríklad jablká patria medzi "kazičov“ ostatného ovocia a zeleniny. Urýchľujú dozrievanie ostatných plodov, preto je vhodné ich skladovať samostatne," radí výživová špecialistka Katarína Chomová.
„Superschopnosť jabĺk však môžeme využiť i v náš prospech – uložte ich do blízkosti ovocia a zeleniny, ktoré ešte potrebujú dozrieť, ako je napríklad avokádo. Miešať pri skladovaní sa neodporúča ani cesnak a cibuľa. Ak ich uložíte do spoločného priestoru, začnú im klíčiť výhonky a stanú sa nepoužiteľnými. Skladujte ich preto na oddelených miestach,“ približuje Chomová.
Ovocie a zelenina preferujú pri uskladnení suché prostredie. Pri vysokej vlhkosti môžu niektoré plody rýchlo splesnivieť. „Ak ste majiteľom pivnice, výhodou je uskladnenie v prepravkách, pretože cez dierky v prepravke prúdi vzduch, čo je pre uskladnenie ovocia a zeleniny ideálne, aby sa zabránilo vlhnutiu. Ak pivnicu nevlastníte, s uskladnením v chladničke vám pomôže malý trik – umiestnite papierovú utierku do nádoby s plodmi. Utierka absorbuje prebytočnú vlhkosť a vaše ovocie a zelenina vydržia dlhšie čerstvé,“ hovorí Katarína Chomová.
Nezrelé avokádo by sa malo skladovať v hrubom papierovom vrecku alebo v novinách a udržiavať pri izbovej teplote až do doby, kým nedozrie. Nezrelé avokádo do chladničky nepatrí. Zrelé avokádo by ste mali následne vložiť do plastového vrecka a premiestniť do chladničky.
„Pri izbovej teplote by sa mali skladovať aj papriky, uhorky a paradajky, tie do chladničky rozhodne nepatria. Papriky pri skladovaní v chladničke strácajú pružnú konzistenciu, uhorky a paradajky zas môžu v chlade zmäknúť,“ prízvukuje výživová špecialistka.
Hlavu v smútku nemusíte mať ani vtedy, ak sa vám podarí očistiť príliš veľa zeleniny, ktorú ste naraz nespotrebovali. V skutočnosti aj očistenú a nakrájanú ju môžete uskladniť – stačí ich vložiť do nádoby s vodou a vložiť do chladničky.
Najlepším priateľom niektorých druhov zeleniny je tma. Platí to pre už spomínaný cesnak a cibuľu. „Ak nemáte k dispozícii dostatočne tmavý priestor na uskladnenie, využite papierové vrecko, do ktorého vyrežete diery, aby ste tak zabezpečili prúdenie vzduchu. Zemiakom sa prílišné slnenie tiež nepozdáva. Nikdy by nemali byť pri skladovaní vystavené priamemu slnku. Nielenže začnú rýchlo hniť, ale môžu sa stať potenciálne toxickými. Preto im viac vyhovuje uskladnenie na suchom tmavom mieste. Ak k zemiakom pridáte jedno – dve jabĺčka, udržia si dlhšie čerstvosť,“ uvádza Chomová.
Či už máte doma kvalitnú podzemnú pivnicu, alebo budete ovocie a zeleninu skladovať v domácej špajze, nezabudnite na dôkladné upratanie a vyčistenie priestorov pred uskladnením plodov. Nezabúdajte po uskladnení pravidelne stav ovocia a zeleniny kontrolovať.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zdravé zásoby v časoch epidémie
Každá zmienka o sprísnení opatrení voľného pohybu osôb či karantény v ľuďoch vyvoláva nepokoj a ďalšiu vlnu nákupnej horúčky. Míňa sa najmä múka, ryža, cestoviny a konzervy. Je to ale jedna z najnešťastnejších volieb. Prečo? Tieto potraviny samy osebe nemajú takmer žiadnu výživovú hodnotu a sú to, teda až na mäsové konzervy, takmer čisté sacharidy. Nadmerný prísun týchto látok potláča funkciu imunitného systému, ktorú chce mať teraz každý človek naštartovanú na turbo výkon.
Konzervy
Existujú konzervy, ktoré je vhodné mať v zásobe. „To sú rybičky ako napríklad sardinky či tuniaky, a to najmä ak ich nájdete vo vlastnej šťave. Medzi ďalšie priaznivo pôsobiace konzervy patria tiež paradajky či paradajkové passaty. Sú z nich nielen skvelé paradajkové polievky či omáčky, ale podusíte či upečiete s nimi mäso zdravým stredomorským spôsobom s množstvom sušených byliniek, ako je rozmarín, tymian, oregano či bazalka. V takomto jedle bude dobre chutiť aj cesnak či cibuľa, ktoré vydržia dlho v špajze a zvlášť v časoch vírusových epidémií nimi nešetríme,“ odporúča Štěpánka Kutišová.
Vitamíny
Naša imunita sa nezaobíde bez množstva podporných vitamínov. Vyberáme si všetky druhy citrusov, jabĺk, hrušiek, šalátov, čerstvých bylín, zeleru, brokolice, reďkoviek, kalerábu a ďalších. Doma nakúpenú zeleninu a ovocie môžeme podrobiť dezinfekčnej a detoxikačnej kúre v roztoku s jedlou sódou, čo je postup, ktorý nám pomôže znížiť množstvo pesticídov z bežnej produkcie.
Koreňová zelenina
Obzvlášť dlho vydrží koreňová zelenina. Oprášiť môžeme techniky z dôb minulých, ktoré však ešte mnohí z nás pamätajú, keď zeleniny nebolo na trhu, zvlášť v zime, veľa. Takže napríklad vezmete debničku, nasypete do nej piesok a do piesku "zasadíte“ úrodu mrkvy, petržlenu, repy a zeleru. Piesok treba občas zvlhčiť a postupne sa z neho zelenina vyťahuje podľa potreby.
Kyslá zelenina
Mnohí z nás tiež pamätajú na pravidelnú výrobu domácej kyslej kapusty, ktorej sa venovali generácie našich prarodičov. To bol ich spôsob podpory vlastnej imunity a boja s dlhou zimou a zimnými nákazami. „Ak máme tú možnosť, v menších prevádzkach lokálnych potravín či menších predajniach zeleniny nakúpime dostatočnú zásobu nepasterizovanej kyslej kapusty, alebo si ju dokonca vyrobíme. Má dostatok vlákniny a probiotických baktérií uľahčujúcich zažívanie tak, aby sme si ho mohli pridať na tanier v okamihu, keď by nám dochádzala zásoba čerstvej zeleniny,“ odporúča Štěpánka Kutišová.
Oleje
"Pre prípad dlhších výpadkov v zásobovaní rodiny by sme nemali zabúdať ani na dostatočnú zásobu kvalitného olivového či avokádového oleja. Ak sme milovníci masla, tak ho spracujeme do podoby tzv. masla rozpusteného, ktoré má vysokú trvanlivosť. Aj balenie kokosového oleja môže byť vhodným doplnkom jedálnička,“ hovorí Štěpánka Kutišová.
Prílohové jedlá
Aj prílohy a sacharidy môžu byť zdravé. "Strukoviny ako šošovica a fazuľa spolu so zdravým korením, ktoré ich prípravu vhodne podčiarkne, ako je kurkuma, zázvor, sušené bylinky a ďalšie, sú ideálne riešenie,“ vraví Štěpánka Kutišová. "Vhodným prílohovým jedlom sú aj varené zemiaky. Naše obchody sú však pripravené aj na náročnejších fajnšmekrov, ktorí vyhľadávajú bezlepkové prílohy typu pohánka či quinoa, kuskus či bulgur.“
Ak si nechceme kuchyňu premeniť na domácu pekáreň a vyrábať vlastné celozrnné či kváskové ražné pečivo, môžeme siahnuť po sušených krekroch či toastoch z celozrnnej múky s vlákninou. Ako uviedla Štěpánka Kutišová, namiesto cestovín môžeme siahnuť po cestovinách z červenej šošovice alebo tzv. sklenených rezancoch z fazuliek mungo. Hodiť sa môže aj škatuľové balenie nesíreného kokosového mlieka.