MÝTUS: Konzumácia veľkého množstva tuku zvyšuje riziko rakoviny.
REALITA: V súčasnosti nie sú k dispozícii presvedčivé dôkazy o tom, že by tuky a strava bohatá na tuky a oleje boli príčinou rakoviny. Zatiaľ existujú vedecké náznaky toho, že strava bohatá na tuky – predovšetkým na živočíšne i rastlinné s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín – môže zvyšovať riziko vzniku rakoviny pľúc, prsníka (po menopauze), hrubého čreva a konečníka. Je však iba málo dôkazov o tom, že by strava bohatá na tuk priamo negatívne vplývala na riziko rakoviny.
ZÁVER: Konzumujte primerané množstvo tukov každý deň. Tuky by mali pokryť 25 až 30 % z celodenného príjmu energie. Prijímajte ich v podobe rastlinných olejov, semien olejnatých plodov a rýb.
MÝTUS: Červené mäso je dobrým zdrojom bielkovín, železa a ďalších mikroživín, preto ho treba konzumovať pravidelne.
REALITA: Červené mäso je možnou príčinou vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka. Údené červené mäso (klobásy, salámy, párky, tlačenky, mastné šunky) sú presvedčivou príčinou vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka. Existujú aj obmedzené dôkazy o tom, že červené a údené mäso zvyšujú riziko rakoviny pažeráka, žalúdka, pankreasu, pľúc, prostaty a maternice. Čo sa týka bieleho hydinového mäsa a rýb, zatiaľ nie sú dôkazy o tom, že by zvyšovali riziko nádorových ochorení, naopak, rybie mäso s vyšším obsahom vitamínu D môže hrubé črevo a konečník pred rakovinou chrániť.
ZÁVER: Nekonzumujte viac ako 500 g červeného mäsa (vo varenom stave) za týždeň. Pokiaľ je to možné, nekonzumujte vôbec žiadne údeniny alebo ich aspoň obmedzte na minimum.
MÝTUS: Vláknina v potrave je dobrá a účelná jedine pre pravidelné a ľahšie vyprázdňovanie a ako prevencia zápchy.
REALITA: Vyššie uvedeným tvrdením sa úloha rastlinnej vlákniny zďaleka nekončí. Črevnú peristaltiku upravuje predovšetkým nerozpustná vláknina – celulóza. Rozpustné druhy vlákniny, ktoré sa nachádzajú v ovocí, zelenine, strukovinách, obilných otrubách a klíčkoch, znižujú cholesterol v krvi a podporujú prevenciu ischemickej choroby srdca a mozgových ischemických cievnych príhod. Podľa expertov na prevenciu rakoviny rastlinná vláknina chráni pred rakovinou hrubého čreva a konečníka a existujú vedecké náznaky aj o tom, že chráni aj pred rakovinou pažeráka. Rastlinná potrava bohatá na vlákninu a vodu má aj napriek nízkemu obsahu kalórií veľmi dobrý a dlhodobý sýtiaci účinok. Preto má ochranný efekt proti nadváhe a obezite, čím znižuje riziko zhubných nádorov, ktoré spôsobuje obezita.
ZÁVER: Zaraďte do každodenného jedálneho lístka v dostatočnom množstve rastlinné potraviny: zeleninu, ovocie, celozrnné obilniny, strukoviny, klíčky, orechy, semená olejnatých plodov a bylinky. Skonzumujte 25 až 40 g rastlinnej vlákniny denne.
MÝTUS: Šťava z červenej repy má antioxidačné a chemopreventívne protinádorové účinky.
REALITA: Tieto vlastnosti sa jej pripisujú preto, lebo obsahuje antioxidanty, ktoré majú schopnosť vychytávať v bunkách voľné radikály. Navyše červená repa obsahuje vysoké hladiny kyseliny listovej. Jej konzumácia vedie v organizme ku konverzii dusičnanov na kysličník dusnatý. Prostredníctvom podpory vzniku kysličníka dusného podporuje táto šťava rozširovanie ciev. Preto ďalším prospešným účinkom cviklovej šťavy sú jej účinky na prietok krvi v cievach a na krvný tlak. Navyše môže šťava z cvikly znižovať aj pocit únavy a zvyšovať fyzickú výkonnosť.
ZÁVER: Pri odšťavovaní zeleniny a ovocia sa odporúča dodržiavať tieto zásady: Pri odšťavovaní treba uprednostňovať predovšetkým zeleninu. Zelenina by v šťavách mala prevažovať nad ovocím predovšetkým preto, lebo má menej cukrov a kalórií ako ovocie. Jeden kus ovocia možno pridať k väčšiemu objemu zeleniny na zlepšenie chuti. Ako príklad možno uviesť šťavu pripravenú z jednej väčšej mrkvy, kúska uhorky, menšej cvikly, jablka a kúska zázvoru. K šťavám je vhodné pridať aj trochu bielkovín a zdravých tukov. Dobrým príkladom môže byť nápoj zo zeleninovo-ovocnej šťavy s jogurtom, posypaný niekoľkými orechmi alebo semiačkami.
Viac informácií nájdete v knihe ŽIVOTOSPRÁVA PRI LIEČBE NÁDOROV TRÁVIACEJ SÚSTAVY – rady lekárov a pacientov
Strava je viac ako len kalórie
Foto: Peter Brichta
Výživa je proces spracovania potravy v tele človeka s cieľom využitia živín v prospech fungovania organizmu. Pozostáva z dejov, pri ktorých sa látky, ktoré sa nachádzajú v potravinách, po požití spracujú a menia na látky, ktoré sa využijú na budovanie a obnovu tkanív a orgánov, získanie energie, duševné aktivity, imunitné, regulačné, hormonálne, reprodukčné, krvotvorné a mnohé ďalšie funkcie ľudského tela.
Výživa je pre človeka i ostatné živočíšne druhy nevyhnutná pre život. Pestrá, dobre vyvážená strava a zdravá výživa sú faktory, ktorý dokážu podporiť správne fungovanie a zdravie jedinca. Zdraví aj chorí ľudia potrebujú v každodennej strave prijímať pestrú a vyváženú zmes esenciálnych i ďalších živín, ktoré posilňujú zdravie.
Esenciálne živiny sú také, ktoré telo človeka nedokáže vytvoriť samo, a preto je potrebné, aby ich človek prijímal v strave. Klasickým príkladom sú vitamíny, minerálne látky a stopové prvky.
Chorí ľudia však neraz potrebujú, aby ich strava okrem toho, aby spĺňala podmienky zdravej výživy, bola navyše aj osobitne upravená. V stravovaní a vo výžive sa preto rozlišuje fyziologická zdravá výživa, diétna strava a liečebná výživa.
Fyziologická výživa je to isté ako zdravá alebo racionálna výživa. Považuje sa za významný faktor prevencie chronických chorôb, akými sú aj onkologické a kardiovaskulárne ochorenia. Predstavuje spôsob stravovania, ktorý je optimálny pre väčšinu ľudí. Naopak, nezdravá výživa a nesprávne stravovacie návyky spolu so sedavým životným štýlom, nadváhou (obezitou) a fajčením zvyšujú riziká všetkých chronických „civilizačných“ chorôb.
Mnohé ochorenia a zdravotné poruchy si vyžadujú rozmanité zmeny a úpravy stravy. Vtedy hovoríme o diétnej strave a liečebnej výžive. Tieto úpravy spočívajú v užšom výbere jednotlivých surovín a potravín a v špeciálnej príprave pokrmov, ktorá ich robí ľahšie stráviteľnými. Cieľom týchto zmien je zmiernenie ťažkostí a podpora liečby pacientov.
Diéty majú v dnešných časoch, keď sú dostupné účinné lieky, o niečo menší význam, ako mali v minulosti, väčšinou slúžia ako podpora medikamentóznej liečby. Pri určitých chorobách má však diéta zásadný význam. Príkladom je bezlepková, bez ktorej sa celiakia nedá účinne liečiť. Mnohí ľudia pod pojmom diéta rozumejú redukčné stravovanie alebo odtučňovaciu kúru. Známe je aj tvrdenie, že diéty nefungujú, čím sa obvykle myslí fakt, že krátkodobé redukčné kúry sú pri riešení nadváhy a obezity neúčinné, lebo po návrate k pôvodnému štýlu stravovania sa rýchlo vrátia aj stratené kilogramy. Pravdou však je, že diéty fungujú, ak sa používajú správne. Nehovoríme len o redukčných diétach. Okrem už spomínanej bezlepkovej a redukčnej existuje diéta diabetická, nenafukujúca, diéta s nízkym obsahom soli, bielkovín, laktózy, histamínu a podobne.
Zásady diétneho stravovania platia aj pre onkologických pacientov, pričom nie všetky princípy sú vhodné pre všetkých pacientov s nádorovým ochorením. Je logické, že obézna pacientka po menopauze s rakovinou prsníka by sa mala stravovať inak ako pacient s rakovinou žalúdka po odstránení žalúdka, ktorý chudne, aj keď nechce. Kniha Životospráva pri liečbe nádorov tráviacej sústavy si kladie za cieľ vniesť trocha svetla a osvety do problematiky racionálneho i diétneho stravovania pacientov so zhubnými nádormi.