Enzým lyzozým má aj protivírusový účinok

Ľudský organizmus má vlastné mechanizmy, ktoré ho chránia pred nepriaznivými vonkajšími vplyvmi. Jedným z nich je enzým lyzozým, látka vlastná nášmu telu.

12.03.2021 06:00
kašeľ, žena, zima, choroba Foto:
Lyzozým sa nachádza vo všetkých telesných tekutinách, ako sú slzy, sliny, pot, krv či materské mlieko.
debata

Lyzozým sa nachádza vo všetkých telesných tekutinách, ako sú slzy, sliny, pot, krv či materské mlieko, a takisto na povrchu tela, na slizniciach, koži, na výstelke dýchacích ciest. Všade tam, kde je prostredie vhodné pre prežívanie mikroorganizmov. Lyzozým v našom tele produkujú biele krvinky (tzv. makrofágy a neutrofily) a tkanivá dýchacích ciest, obličiek a črevnej sliznice, najmä tenkého čreva, ktoré je považované za najväčší orgán nášho imunitného systému.

Efektívna ochrana slizníc v ústnej dutine

Funkciou lyzozýmu je chrániť nás pred bakteriálnymi a vírusovými infekciami, ktoré sa môžu do nášho tela dostať zvonka. V krvi, ktorá je tým najrizikovejším miestom pre potenciálny rast mikroorganizmov, sa lyzozým podieľa na našej ochrane v spolupráci s inými, silnejšími obrannými mechanizmami (napr. za pomoci bielych krviniek).

Lyzozým je vzhľadom na veľkosť molekuly jeden z najmenších enzýmov, ale stále je natoľko veľký, že nedokáže prechádzať cez bunky tkanív nášho tela. Preto je jeho použitie povrchové, napríklad v rámci ochrany slizníc, a zvlášť efektívne pôsobí v ústnej dutine. Lyzozým chráni mnohé miesta, ktoré sú vhodné pre rast mikroorganizmov, a to nielen u ľudí. Napríklad psy, mačky a iné živočíchy si lížu rany, ktoré sa im pomerne rýchlo a bez zápalu hoja – najmä pre obsah lyzozýmu v slinách. Ďalšou vlastnosťou lyzozýmu je jeho stabilita pri rôznych teplotách, dokonca aj v kyslom prostredí. Aj z tohto dôvodu sa dlhodobo úspešne využíva v potravinárstve na konzervovanie dlho zrejúcich syrov a piva.

Zdrojom lyzozýmu je vaječný bielok

Dnes je najčastejším, dlhodobo používaným zdrojom lyzozýmu ľahko dostupný vaječný bielok. Z historického hľadiska ako prvý pozoroval antimikrobiálne pôsobenie lyzozýmu z vaječného bielka v roku 1909 profesor P. N. Laščenko na Hygienickom inštitúte Univerzity v Tomsku . Pomenoval ho však až roku 1922 známy objaviteľ penicilínu Alexander Fleming, ktorý pri hľadaní antimikrobiálnych látok skúmal nosový hlien pacienta s akútnou nádchou. Zistil, že pôsobením hlienu sa rozpadajú baktérie, izoloval pôvodcu tohto smrtiaceho účinku pre baktérie a nazval ho lyzozým. Objavil tak jeden z našich vlastných obranných mechanizmov proti infekcii. Antibakteriálny účinok lyzozýmu potvrdili viaceré odborné štúdie. Pri grampozitívnych baktériách účinok spočíva v tom, že lyzozým sa prichytí na bunkovú stenu baktérie, kde naruší isté väzby, ktoré tvoria základ štruktúry bunkovej steny. Bunková stena praskne a baktéria zahynie. Tento účinok sa nazýva bakteriolytický. Pri gramnegatívnych baktériách je pre účinok lyzozýmu potrebné, aby ďalšie zložky vrodeného imunitného systému narušili tukový mikrofilm na povrchu bunkovej steny, a tým ju sprístupnili pre bakteriolytický účinok lyzozýmu.

Aj proti vírusom

Ďalšími vedeckými prácami sa potvrdil aj protivírusový účinok lyzozýmu. Prebieha dvoma spôsobmi. Pri prvom dochádza vplyvom lyzozýmu k hydrolýze (rozkladu) polypeptidových reťazcov, z ktorých sa skladá obal samotného vírusu. Pri druhom lyzozým narušuje syntézu základnej genetickej informácie vírusu – kyseliny ribonukleovej. Pri oboch spôsoboch pôsobenia lyzozýmu prestávajú byť vírusy schopné sa rozmnožovať.

Klinické štúdie potvrdili, že zvýšené koncentrácie lyzozýmu v krvnom sére sa objavujú pravdepodobne ako prirodzená súčasť obranných mechanizmov tela, pri chronických bakteriálnych infekciách, ako napr. tuberkulóza, sarkoidóza, Crohnova choroba, AIDS, reumatoidná artritída a myelocytová leukémia. Aj pri poškodení obličiek sa v moči nachádzajú zvýšené hladiny lyzozýmu. Pri bakteriálnej meningitíde a nádoroch CNS sú jeho zvýšené hodnoty v mozgovo-miechovom moku. Zvýšené hladiny lyzozýmu pri vyššie uvedených ochoreniach sú použiteľné ako ukazovatele priebehu ochorenia, úspešnosti liečby a na odhad vývoja ochorenia.

„Znovuobjavenie“ prirodzenej obrany nášho organizmu proti baktériám a vírusom s pomocou lyzozýmu môžeme teraz, v čase narastajúcej odolnosti mikroorganizmov voči antibiotikám, považovať za významný prínos pre prevenciu a liečbu akútnych zápalových problémov ústnej dutiny, jazyka, hrdla, ďasien, slizníc, prípadne zubného kazu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #imunita #Enzým #koronavírus #lyzozým