Lyzozým sa nachádza vo všetkých telesných tekutinách, ako sú slzy, sliny, pot, krv či materské mlieko, a takisto na povrchu tela, na slizniciach, koži, na výstelke dýchacích ciest. Všade tam, kde je prostredie vhodné pre prežívanie mikroorganizmov. Lyzozým v našom tele produkujú biele krvinky (tzv. makrofágy a neutrofily) a tkanivá dýchacích ciest, obličiek a črevnej sliznice, najmä tenkého čreva, ktoré je považované za najväčší orgán nášho imunitného systému.
Efektívna ochrana slizníc v ústnej dutine
Funkciou lyzozýmu je chrániť nás pred bakteriálnymi a vírusovými infekciami, ktoré sa môžu do nášho tela dostať zvonka. V krvi, ktorá je tým najrizikovejším miestom pre potenciálny rast mikroorganizmov, sa lyzozým podieľa na našej ochrane v spolupráci s inými, silnejšími obrannými mechanizmami (napr. za pomoci bielych krviniek).
Lyzozým je vzhľadom na veľkosť molekuly jeden z najmenších enzýmov, ale stále je natoľko veľký, že nedokáže prechádzať cez bunky tkanív nášho tela. Preto je jeho použitie povrchové, napríklad v rámci ochrany slizníc, a zvlášť efektívne pôsobí v ústnej dutine. Lyzozým chráni mnohé miesta, ktoré sú vhodné pre rast mikroorganizmov, a to nielen u ľudí. Napríklad psy, mačky a iné živočíchy si lížu rany, ktoré sa im pomerne rýchlo a bez zápalu hoja – najmä pre obsah lyzozýmu v slinách. Ďalšou vlastnosťou lyzozýmu je jeho stabilita pri rôznych teplotách, dokonca aj v kyslom prostredí. Aj z tohto dôvodu sa dlhodobo úspešne využíva v potravinárstve na konzervovanie dlho zrejúcich syrov a piva.
Zdrojom lyzozýmu je vaječný bielok
Dnes je najčastejším, dlhodobo používaným zdrojom lyzozýmu ľahko dostupný vaječný bielok. Z historického hľadiska ako prvý pozoroval antimikrobiálne pôsobenie lyzozýmu z vaječného bielka v roku 1909 profesor P. N. Laščenko na Hygienickom inštitúte Univerzity v Tomsku . Pomenoval ho však až roku 1922 známy objaviteľ penicilínu Alexander Fleming, ktorý pri hľadaní antimikrobiálnych látok skúmal nosový hlien pacienta s akútnou nádchou. Zistil, že pôsobením hlienu sa rozpadajú baktérie, izoloval pôvodcu tohto smrtiaceho účinku pre baktérie a nazval ho lyzozým. Objavil tak jeden z našich vlastných obranných mechanizmov proti infekcii. Antibakteriálny účinok lyzozýmu potvrdili viaceré odborné štúdie. Pri grampozitívnych baktériách účinok spočíva v tom, že lyzozým sa prichytí na bunkovú stenu baktérie, kde naruší isté väzby, ktoré tvoria základ štruktúry bunkovej steny. Bunková stena praskne a baktéria zahynie. Tento účinok sa nazýva bakteriolytický. Pri gramnegatívnych baktériách je pre účinok lyzozýmu potrebné, aby ďalšie zložky vrodeného imunitného systému narušili tukový mikrofilm na povrchu bunkovej steny, a tým ju sprístupnili pre bakteriolytický účinok lyzozýmu.
Aj proti vírusom
Ďalšími vedeckými prácami sa potvrdil aj protivírusový účinok lyzozýmu. Prebieha dvoma spôsobmi. Pri prvom dochádza vplyvom lyzozýmu k hydrolýze (rozkladu) polypeptidových reťazcov, z ktorých sa skladá obal samotného vírusu. Pri druhom lyzozým narušuje syntézu základnej genetickej informácie vírusu – kyseliny ribonukleovej. Pri oboch spôsoboch pôsobenia lyzozýmu prestávajú byť vírusy schopné sa rozmnožovať.
Klinické štúdie potvrdili, že zvýšené koncentrácie lyzozýmu v krvnom sére sa objavujú pravdepodobne ako prirodzená súčasť obranných mechanizmov tela, pri chronických bakteriálnych infekciách, ako napr. tuberkulóza, sarkoidóza, Crohnova choroba, AIDS, reumatoidná artritída a myelocytová leukémia. Aj pri poškodení obličiek sa v moči nachádzajú zvýšené hladiny lyzozýmu. Pri bakteriálnej meningitíde a nádoroch CNS sú jeho zvýšené hodnoty v mozgovo-miechovom moku. Zvýšené hladiny lyzozýmu pri vyššie uvedených ochoreniach sú použiteľné ako ukazovatele priebehu ochorenia, úspešnosti liečby a na odhad vývoja ochorenia.
„Znovuobjavenie“ prirodzenej obrany nášho organizmu proti baktériám a vírusom s pomocou lyzozýmu môžeme teraz, v čase narastajúcej odolnosti mikroorganizmov voči antibiotikám, považovať za významný prínos pre prevenciu a liečbu akútnych zápalových problémov ústnej dutiny, jazyka, hrdla, ďasien, slizníc, prípadne zubného kazu.