Ukladanie tukových látok do vnútornej steny tepien, čím sa zužujú, zhoršuje prekrvenie daného orgánu a v tých najzávažnejších prípadoch sa úplne uzavrú. Tak sa dá jednou vetou opísať ateroskleróza, ktorá je považovaná za príčinu mnohých ochorení. Postihuje najmä stredne veľké a veľké tepny, navyše však môže zasiahnuť i artérie obličiek, dolných končatín a očí.
"Kôrnatenie tepien nenastane zo dňa na deň, ide o dlhý proces, ktorý trvá roky. Na začiatku sa nijako neprejaví a ťažko si všimnúť či rozoznať, že človek má problém. Postupom času sa však dajú pozorovať komplikácie. Pri srdcových tepnách môže človek pociťovať bolesti na hrudníku, pri mozgových tepnách je to náhle znecitlivenie a oslabenie končatín, strata videnia, pokles ústneho kútika či problémy s rečou,“ hovorí doktorka Jana Bendová, hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo.
"Pri tepnách dolných končatín sa objavujú potom bolesti v lýtkach počas chôdze a pri obličkových tepnách môže pacient spozorovať zvýšenie krvného tlaku či dokonca môže dôjsť až k zlyhaniu obličiek,“ uviedla.
Pravidelné prehliadky, vhodná strava a životný štýl
O srdcovo-cievnych ochoreniach sa toho popísalo veľa a medzi tri hlavné rizikové faktory ich vzniku patria vysoký krvný tlak, fajčenie a vysoký cholesterol. Najmenej jeden z týchto faktorov má deväť z desiatich Slovákov. Ak je cholesterol zvýšený, tak sa ukladá na stenách ciev a tým vzniká ateroskleróza, dlhodobé progresívne ochorenie tepien.
Čítajte viac Je vysoký cholesterol pre naše telo naozaj nebezpečný? O tomto by mal vedieť každý!
"Vysoký cholesterol však nebolí a napriek tomu, že sa o ňom veľa a často hovorí, zistiť sa dá v krvi, a preto je dôležitá pravidelná prevencia. Ľudia si zvyknú hľadať mnohé informácie na internete, cholesterol je však zákerný aj v tom, že „vygúgliť“ si jeho hodnoty nedokážete, treba to nechať na lekára,“ hovorí doktorka Bendová.
Počiatočné štádium aterosklerózy sa dá ovplyvniť správnou životosprávou, životným štýlom a liekmi. Ak sa však nerieši, tak vzniká riziko veľmi vážnych komplikácií, ktoré sa môžu končiť aj infarktom či cievnou mozgovou príhodu.
Diagnostika a liečba
Všeobecne platí, že pri ateroskleróze je problém nahmatať pulz na tepnách, pri diagnostike pomôžu aj krvné testy, EKG, záťažové vyšetrenia, angiografia – zobrazovacia metóda, ktorá zobrazuje vnútro tepien. Určiť diagnózu tiež možno testom, ktorý porovná krvný tlak v členku s krvným tlakom v ruke a medzi ďalšie vyšetrenia sa zaraďuje i CT. Diagnostika aterosklerózy sa vykonáva ešte pomocou röntgenu alebo Dopplerovho ultrazvuku.
Liečba ochorenia závisí aj od typu jednotlivých komplikácií, pričom jej cieľom je spomaliť ho alebo zastaviť – okrem úpravy životného štýlu a životosprávy je to potom nasadená medikamentózna liečba, intervenčná a v ťažkých prípadoch až chirurgická. Lieči sa tiež pomocou balónikovej angioplastiky, teda chirurgického zákroku, keď je napríklad zavedený do postihnutej cievy katéter s balónikom a jeho nafúknutím sa cieva roztiahne, prípadne vystuží kovovou sieťkou, tzv. stentom.
Možnosti chirurgickej liečby sú tak nasledovné:
- Perkutánna koronárna intervencia (katéter s balónikom, stent)
- Koronárny bypass (použitie krvných ciev alebo štepov)
- Karotická endarterektómia (zákrok na odstránenie nahromadeného plaku z krčných tepien).
Rizikové faktory: Za niektoré nemôžeme, niektoré si privodíme sami…
Aké faktory sa spájajú s aterosklerózou? Niektoré faktory vieme ovplyvniť, sú však aj také, ktoré sa ovplyvniť nedajú. A tak za aterosklerózou môže stáť najmä už spomínané fajčenie, vysoký cholesterol, zlá životospráva, nedostatok fyzickej aktivity, ale ďalej je to i pozitívna rodinná anamnéza – teda dedičnosť, obezita, cukrovka, depresia, stres a iné poruchy správania a, samozrejme, aj vek a pohlavie.
Čím je človek starší, tým vyššie riziko poškodenia a zúženia tepien vzniká. Zo štatistík zasa vyplýva, že muži sú tomuto riziku vystavení viac ako ženy, ktoré sú vďaka estrogénom menej ohrozené. Po menopauze sa však zvyšuje aj riziko u žien.
V rámci prevencie sa preto odporúča pravidelná lekárska prehliadka u svojho všeobecného lekára, ľahká a vyvážená strava s prísunom ovocia a zeleniny, fyzická aktivita.
Fajčiari by sa mali mať na pozore a čím skôr odložiť cigarety bokom. Ak hovoríme o prísune kalórií, tak určite treba zvážiť aj príjem alkoholu, ktorý má vysoký obsah kalórií. Odborníci odporúčajú vyhýbať sa čo najviac stresu a ako prevencia sa tiež odporúčajú rôzne dychové cvičenia a meditácie, ktoré pomáhajú lepšie zvládať takéto situácie.