Pásový opar je úder pod pás. Ako ho viac nedostať?

Hoci sa pásový opar častejšie vyskytuje vo vyššom veku, v súčasnosti ho diagnostikujú čoraz častejšie u štyridsiatnikov. Býva za ním pracovné preťaženie a chronický stres, o ktorom je známe, že výrazne oslabuje imunitu.

Vlastnú skúsenosť s ním má aj Mgr. Karol Kováč, psychológ a zakladateľ Inštitútu stresu. Pre ťažký priebeh pásového oparu poňho opakovane prišla sanitka a aj pre neurologičku bol unikátnym prípadom.

„Bral som antivirotiká, béčkové vitamíny v extra dávkach, kolostrum a ďalšie prípravky na podporu imunity. Dohromady to bolo denne 14–16 tabliet v priebehu troch mesiacov", vysvetľuje Karol Kováč.

Od ovčích kiahní k pásovému oparu

Prvé príznaky sú únava, malátnosť a horúčka. Nasledujú pocity pálenia, svrbenia, pichania či brnenia. Pásový opar (tzv. herpes zoster) sa najčastejšie vyskytuje na trupe, obyčajne len na jednej polovici tela. Vyrážky sa objavia po dvoch dňoch až po troch týždňoch od prvých príznakov. Zmenia sa na pľuzgieriky s tekutinou vo vnútri, ktorá sa neskôr zakalí až stmavne. Nakoniec z nich vzniknú chrasty, ktoré odpadnú. Na koži môžu ostať bledé škvrny.

Vírus, ktorý spôsobuje ovčie kiahne aj pásový opar, sa nazýva Virus varicella zoster. Je to druh zo skupiny herpetických vírusov, aké spôsobujú napríklad známe pľuzgieriky na pere alebo vaginálny herpes. S vírusom ovčích kiahní (varicelly) sa väčšina ľudí stretne ešte v detskom veku.

Z toho všetkého teda vyplýva, že pásový opar môže dostať len človek, ktorý prekonal ovčie kiahne, teda prišiel do kontaktu s vírusom varicella zoster. Tento vírus totiž po prvoinfekcii celoživotne ostáva v organizme a protilátky neznamenajú imunitu voči opätovnej aktivácii v podobe pásového oparu.

„Pravdepodobnosť vzniku pásového oparu sa v živote odhaduje na cca 30 %, vo vyššom veku až na 50 %," povedal v minulosti pre Pravdu doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD., špecialista v odboroch epidemiológia a kontrola infekčných ochorení z Ostravy.

Herpetický vírus náš organizmus z tela nedokáže odstrániť, väčšinu času je „pod kontrolou" nášho imunitného systému. Môže sa však aktivovať vplyvom oslabenia imunity. Priebeh tohto, v aktívnej fáze infekčného ochorenia, môže byť aj veľmi komplikovaný, dokonca nebezpečný. Možná postherpetická neuralgia trvajúca týždne až mesiace po odznení akútnej fázy býva veľmi bolestivá.

Ako sa mu vyhnúť?

Najúčinnejšia je liečba, ktorá sa nasadí do troch dní. Pacient dostane antivirotiká, vitamíny skupiny B v lieku. Ak má bolesti, užíva aj bežne dostupné lieky proti zápalu a bolesti. Postihnuté miesta si natiera masťou proti zápalu alebo antivirotikom v masti (aké sa používajú aj na opar). Základom je však posilnenie imunity a zmena stresujúceho životného štýlu.

Produktov na posilnenie imunity je množstvo, imunológ môže predpísať špeciálne lieky na stimuláciu imunitného systému v prípade vírusových infekcií. Z voľnopredajných sú známe aj betaglukány a úplnou novinkou je imunostimulačný a imunomodulačný prípravok určený špeciálne na kontrolu epizód herpesu.

Na prevenciu opakovania (tzv. relapsov) herpetických infekcií, či už v podobe oparu na pere, genitáliách, pásového oparu alebo mononukleózy je dôležité organizmu dodávať aminokyselinu L-lyzín v kombinácii s ďalšími špecifickými farmaceutickými zložkami. O vyváženej, pestrej strave, otužovaní, dostatku spánku a pohybe na čerstvom vzduchu hádam ani netreba písať.

Pásový opar je infekčný. Pacient v akútnej fáze musí ostať doma, je totiž nebezpečný pre ľudí, ktorí ešte neprekonali ovčie kiahne.