Domáca liečba sa pri chrípke, rovnako ako pri iných vírusových ochoreniach, zameriava na zmierňovanie príznakov. Jej základom je výdatný odpočinok, aby organizmus mohol všetky svoje sily sústrediť na boj s vyvolávateľom a dostatočný pitný režim pre skvapalňovanie hlienov. Ďalej je možné posilňovanie imunity s pomocou doplnkov výživy a užívanie liečiv určených na skvapalňovanie i vykašliavanie hlienov a napokon voľnopredajných liekov na znižovanie teploty, tlmenie bolesti aj zápalu.
Proti bolesti, teplote i zápalu
V prípade aktívneho ochorenia možno zvýšenú teplotu, ale aj vírusové bolesti kĺbov a svalov, liečiť viacerými liečivami. Vo voľnom predaji sú analgetiká na báze účinných látok paracetamolu (Paralen, Panadol), ibuprofénu (Ibalgin, Ibuprofen) či kyseliny acetylsalicylovej (Acylpyrin, Anopyrin, Aspirin, Algirin…), ktoré pomáhajú proti teplote, zápale a tlmení bolesti a v kombinácii s vitamínmi – predovšetkým vitamínom C, pomôžu uľaviť od nepríjemných symptómov a uľahčiť priebeh chrípkových ochorení, aj od spomínaného COVID-19 (v prípade mierneho priebehu ochorenia liečeného doma).
„Dokonca protizrážanlivé účinky acylpyrínu môžu u pacientov s ľahšími formami trombofílie znížiť riziko eventuálnej trombotickej komplikácie, ktoré sa zvyšuje napríklad aj pri dehydratácii spôsobenej horúčkami,” hovorí internista MUDr. Marek Pytliak.
Dodáva, že spomínanými liečivami je možné tlmiť aj očakávané prípadné nežiaduce účinky očkovania, napríklad zvýšenú teplotu.
Funguje dobre naša imunita? Zistíme to jednoducho
To, či náš imunitný systém funguje dobre, zistíme jednoducho. Proste neochorieme, a ak aj ochorieme, priebeh infekcie je ľahký a krátky. Vo svete stresu, nedostatku pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu, keď sa kŕmime potravinami plnými farbív a konzervačných látok, miliardy našich obranných buniek strategicky rozostavených po celom organizme často nestíhajú plniť svoje funkcie. V „covidových a chrípkových časoch“ sa odporúča užívanie doplnkov výživy.
Z doplnkov výživy, čiže vitamínov a minerálov, sa do popredia dostala predovšetkým trojica látok s dokázaným protivírusovým účinkom: vitamín C, vitamín D a stopový prvok zinok.
Autori prof. MUDr. Martin Hrubiško, PhD. a prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., obaja imunológovia, spísali vo svojom aktualizovanom článku v Revue medicíny 2/2021 prehľad aktuálnych poznatkov na tému „Možnosti profylaxie a liečby COVID-19“. Spomínajú tam aj odporúčania pracovnej skupiny FLCCC (Front Line Covid-19 Critical Care Alliance), ktorej členovia spolupracujú s americkým Národným inštitútom zdravia a s expertmi WHO. Okrem iného vytvorili protokol pre profylaxiu COVID-19. Ak úplne vynecháme kontroverzný ivermektín, ktorého používanie na prevenciu a liečbu je v SR už nelegálne, tak:
Pri prevencii „covidu“ sa odporúčania ohľadom vitamínu C pohybujú okolo 500–1000 mg až 2-krát denne. V tele nevytvára tzv. depo (čiže zásoby) s výnimkou malého množstva vo svaloch a slzách. Ľudský organizmus je odkázaný na jeho pravidelný príjem, jeho nadbytok sa vylúči močom.
V rámci protivírusovej ochrany sú dôležité aj účinky zinku – podporuje tvorbu interferónov aj bunkové mechanizmy protivírusovej imunity. Pri bežnom prechladnutí môže jeho včasné dodanie podľa štúdií skrátiť trvanie ochorenia o 1–3 dni a v laboratóriách (v štúdiách in vitro) sa dokázala schopnosť zinku zabrániť rozmnožovaniu rinovírusov (spôsobujú prechladnutie) a koronavírusov. Denné dávky zinku odporúčané WHO sú priemerne 8,5 mg denne. U športovcov a rizikových skupín 25 mg a viac. V rámci prevencie covidu sa odporúča užívať dokonca 30–50 mg tzv. elementárneho zinku denne.
„Melatonín sa odporúča v tabletkách s pomalým uvoľňovaním – v dávke 6 mg v predinfekčnej prevencii,“ píše sa v Revue medicíny.
Čítajte rozhovor Profesorka Šustrová: Vitamín D si kvapkám na kúsok chleba
Slnečný vitamín na výslní
Svoje „top obdobie“ má najmä v súčasnosti vitamín D, keď pribúdajú dôkazy, že „déčko“ by mohlo zmierniť celospoločenský dopad pandémie najmä u skupín pacientov, kde je jeho deficit (nedostatok) najzávažnejší.
Aj odborný časopis Vnitřní lékařství z roku 2020 pripúšťa, že u týchto pacientov je počas pandémie rozumné zvážiť podávanie až 4000 IU (medzinárodných jednotiek) tohto vitamínu, čo je najvyššia odporúčaná dávka, aká sa doposiaľ oficiálne predpisovala výlučne v rámci „svalovo-kostrovej indikácie“ (napr. pri rednutí kostí). Podmienkou by však mal byť z krvi dokázaný deficit a konzultácia užívania s lekárom. Podporný preventívny “proticovidový” protokol pracovnej skupiny lekárov vo svete združených v tzv. Aliancii FLCCC hovorí o profylaktickej (pred chorobou) dávke 1000–3000 IU vitamínu D denne. Ku všetkému menovanému aj antioxidant kvercetín 250 mg denne.
Zdôrazňuje sa potreba očkovania proti COVID-19, proti chrípke a proti pneumokokom (tzv. polysacharidovou vakcínou) – zaočkovaní podľa spomínaného článku v Revue medicíny ochorejú na COVID-19 menej často.
Mať zautomatizované hygienické pravidlá
Treba však zdôrazniť aj to, že v rámci EÚ sa prevencia a liečba protokolmi pracovnej skupiny FLCCC oficiálne neriadi s tým, že podľa viacerých odborníkov „nejde o medicínu založenú na dôkazoch“.
Existujú ďalšie doplňujúce názory, ktoré odporúčajú príjem alicínu (účinná látka z cesnaku), čistených betaglukánov (napr. z hlivy), kurkumín a podobne, samozrejme, pobyt na vzduchu, otužovanie, pohyb a dostatok spánku.
V rámci prevencie aj liečby viróz, bez ohľadu na to, či ide o prechladnutie, chrípku či covid-19, je dôležité dodržiavanie hygienických pravidiel. Mydlom umyté či alkoholovým prípravkom dezinfikované ruky, ochranné pomôcky, potrebný odstup, kýchanie a kašľanie do lakťovej jamky, častá dezinfekcia kľučiek a klávesníc – to sú veci, ktoré by sme mali mať dávno zautomatizované.