COVID–19 je podľa odborníkov vážnym zásahom do detského organizmu. V porovnaní s dospelými majú síce miernejší priebeh, ale existujú aj prípady, kedy môže byť u detí tak závažný priebeh ochorenia, že si vyžaduje hospitalizáciu dokonca na jednotkách intenzívnej starostlivosti.
Pediatrička Elena Prokopová odporúča rodičom pri rozhodovaní dať zaočkovať seba a svoje deti riadiť sa dôveryhodnými zdrojmi. „Teda medicínskymi a odbornými. Zdrojom informácií by mali byť pediatri a lekári. Rodičia sa pre očkovanie musia rozhodnúť s plnou vážnosťou, nepodliehať hoaxom a dezinformáciám. Nik ich, ale nebude nútiť, očkovanie je v maximálnej miere dobrovoľné.“
Nebezpečný je aj postcovidový syndróm. Ten na Slovensku podľa imunológa Miloša Jeseňáka zaregistrovali pri približne stovke detských pacientov. Lekári pritom nevedia predpovedať, ktoré dieťa postihne. Do nemocníc často prichádzajú práve tie, ktoré nemali žiadne príznaky covidu. Okrem fyzického zdravia je však čoraz viac ohrozené aj ich duševné zdravie.
Podpora duševného zdravia detí
„V dôsledku „zatvorených škôl“, prerušených krúžkových aktivít a podobne sme u detí zaznamenali narastajúci počet úzkostí, strachy, sociálne fóbie, depresie, rôzne emocionálne ťažkosti, závislostí, ktoré sú alarmujúcimi podnetmi“, upozornila Jana Lednická zo Združenia CPPPaP.
Ministerstvo školstva preto už pred začiatkom školského roka upozorňovalo, že fungovanie škôl je nutné udržať v čo najväčšej možnej miere. „Tak ako aj minulý rok, kedy sa prešlo na dištančnú výučbu a deti boli niekoľko mesiacov doma, tak aj tento rok vidíme výrazný nárast dát zhoršenia duševného zdravia. Napriek tomu máme stále v rukách šancu byť oporou deťom a mladým ľuďom my dospelí, aby stopy po pandémie boli pre nich čo najmenšie. Správanie každého jednotlivca ovplyvní fungovanie ostatných, vrátane miery zaočkovanosti,“ dopĺňa Svetlana Síthová, štátna tajomníčka pre inklúziu, celoživotné a národnostné vzdelávanie.
Práve od zaočkovanosti populácie závisí zabezpečenie prezenčného vzdelávania, ktoré pre deti a žiakov neznamená len vzdelávanie, ale aj udržanie vzťahov, interakciu či pozorovanie modelového správania. „Táto miera zaočkovania nie je len číslo, je to slobodné rozhodnutie každého z nás. Rozhodnutie, ktoré nie je „ja chcem“, ale znamená „nesiem zodpovednosť“, zodpovednosť za svoje rozhodnutia,“ doplnila Síthová.
Rezort školstva sa v tejto krízovej dobe začal čoraz aktívnejšie zapájať do pomoci žiakom a učiteľom. Okrem Manuálu duševného zdravia, či štandardov poradenstva, sú efektívnymi nástrojmi práve linky pomoci, ktoré poskytujú dištančnú krízovú intervenciu. „Ich úspech spočíva najmä v anonymite, keďže tento princíp je pre deti a mladých ľudí najdôležitejší, bezplatnosti a dostupnosti,“ priblížila štátna tajomníčka. Ako dodala, formát liniek sa rozšíril aj o Linku podpory pre učiteľov. „Nezabúdajte na to, že pilierom a oporou starostlivosti o duševné zdravie sú aj poradenské zariadenia, ktoré patria pod rezort školstva, v systéme je máme 258. Zároveň na školách pôsobia aj poradenské tímy, v ktorých pracuje celkovo vyše 8000 zamestnancov,“ uzavrela Svetlana Síthová.
Rady ako zlepšiť psychický stav:
- Udržte si správny denný režim
- Hovorte o tom, čo vás trápi
- Vychutnávajte si čas trávený s rodinou
- Vyberajte také aktivity pre rodinu, ktorá deťom prinesie radosť
- Ubezpečte svoje deti, že konajú správne
- Nezabúdajte na motiváciu
- Stanovte si splniteľné ciele
- Pravidelne a zdravo sa stravujte
- Hýbte sa
- Kontaktujte svojich blízkych