„Súvisieť to môže s pandemickou situáciou, ľudia trávili podstatne viac času v prírode. Rastúci trend výskytu ochorenia však sledujeme už dlhodobo,“ uviedla MUDr. Jana Kerlik, PhD., z Oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica.
Zatiaľ čo v minulosti bola najviac riziková oblasť Trenčianskeho kraja a Považie, za ostatné roky bol najvyšší počet prípadov kliešťovej encefalitídy zaznamenaný v Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Pravdepodobne to súvisí so zmenou klimatických podmienok, pre ktoré sa kliešte posúvajú na sever, ako aj do vyšších nadmorských výšok nad tisíc metrov nad morom.
Je síce pravdou, že pred televíziou kliešťa nechytíte, kliešťový zápal mozgu však napriek tomu ohrozuje každého. Nakaziť sa môžete aj na vlastnej záhrade, v meste, parku, dokonca aj na horách. Kliešť je v prírode jednoducho doma. Sme to my, ľudia, kto si musí uvedomiť, že by sme mali poznať jeho zvyky, reakcie a zásady ochrany pred napadnutím. A keď sa už „prisaje“, mali by sme vedieť, ako si pomôcť a vyhnúť sa prípadným problémom.
Je dôležité vedieť, že vírus kliešťovej encefalitídy na človeka prenášajú všetky vývojové štádiá kliešťa. „Znamená to, že človek si nemusí všimnúť prisatého kliešťa, pokiaľ ide o drobnú prehliadnuteľnú larvu alebo nymfu,“ vysvetľuje doktorka Jana Kerlik. Ďalším spôsobom prenosu je konzumácia infikovaných nepasterizovaných mliečnych výrobkov, najmä kozieho a ovčieho pôvodu. Slovensko hlási každoročne v rámci Európy najviac takýchto epidémií. Súvisí to aj s obľubou salašníckych výrobkov a s konzumáciou mliečnych výrobkov kozieho pôvodu pre ich zdravotné benefity.
Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje zápalom centrálnej nervovej sústavy, ľudovo povedané „zápalom mozgu“. To môže viesť k dlhodobým neurologickým následkom, pričom ochorenie môže končiť aj úmrtím. Špecifická liečba ochorenia zatiaľ neexistuje. Dnešná medicína totiž nepozná účinný liek, ktorý by ochorenie dokázal vyliečiť. Na ochorenie treba myslieť vždy, keď sa objavia príznaky. Typický klinický priebeh kliešťovej encefalitídy je dvojfázový. Jeden až dva týždne od zaklieštenia nastáva prvá fáza, ktorej príznaky sú nešpecifické, prípadne chrípke podobné, najmä horúčka a bolesti tela. V druhej fáze dochádza k „zápalu mozgu“, mozgových obalov, prípadne miechy, ktorých príznaky bývajú stuhnutosť šije, bolesti hlavy, zvracanie, svetloplachosť a iné. Dlhodobé následky ochorenia môžu byť rôzneho charakteru, napríklad bolesti hlavy, únava, porucha pamäti, koncentrácie alebo aj čiastočné, či úplné ochrnutie.
Pokiaľ ide o liečbu, tá je len symptomatická s prísnym pokojom na lôžku minimálne 10 dní, zvyčajne na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo na infekčnom oddelení, kým horúčka a neurologické symptómy nepominú. Dôležité je udržať správnu vodnú a elektrolytovú rovnováhu, dostatočný príjem kalórií a vitamínov, podávanie antipyretík a analgetík podľa potreby. Vzhľadom na to, že špecifický liek na kliešťovú encefalitídu neexistuje, najvýznamnejším faktorom obmedzujúcim jej výskyt je prevencia.
A čo pre seba môžeme urobiť sami? Pokiaľ ide o elimináciu rizika alimentárnej nákazy, teda nákazy z jedla, je to jednoduché: treba konzumovať výlučne tepelne upravené mlieko a výrobky z neho. Pred zaklieštením/prisatím kliešťa sa dá chrániť vhodnými repelentami. Dôležité je nosenie svetlého oblečenia a dlhých nohavíc najlepšie z látky s hladkým povrchom, prehliadka celého tela po návrate z prírody, v prípade nájdenia kliešťa jeho okamžité odstránenie. Avšak ani správne a včasné odstránenie kliešťa nemusí zabrániť infekcii, pretože vírus kliešťovej encefalitídy sa na rozdiel od lymskej boreliózy prenáša už v priebehu niekoľkých minút po prisatí. Preto jediným spoľahlivým riešením je včasné očkovanie.
„Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde je možné celoročne, aj keď ideálne je začať očkovanie počas zimných mesiacov pred sezónnou aktivitou kliešťov. Kliešte začínajú svoju aktivitu pri teplote 5 °C, vplyvom klimatickej zmeny preto evidujeme prípady ochorenia takmer počas celého roka. Pre tých, ktorí nie sú očkovaní a obľubujú mliečne výrobky najmä ovčieho a kozieho pôvodu, odporúčame preváranie surového mlieka pred konzumáciou. Syr vyrobený zo surového mlieka je potrebné aspoň opiecť z oboch strán. Vírus sa ničí pri teplote 70 °C,“ dodala doktorka Jana Kerlik.
Základné zásady ochrany pred kliešťom:
- vyhýbajte sa miestam s vyšším predpokladom výskytu kliešťov – okraje lesov, vysoké porasty tráv, krovie
- v prírode noste vhodné oblečenie pokrývajúce čo najväčšie časti tela, najmä dlhé nohavice, ponožky, vhodnejší je svetlý odev, na ktorom parazita skôr zbadáte
- používajte vhodné ochranné prostriedky, napríklad repelenty
- po návrate domov si dôkladne prekontrolujte celé telo
Foto: SHUTTERSTOCK
Kliešťovú encefalitídu sprevádza množstvo mýtov
MÝTUS: Nákaza hrozí iba v rizikových oblastiach.
FAKT: Infikované kliešte sa nachádzajú v nížinách, v horských oblastiach aj v mestách. Navyše, počet ľudí nakazených kliešťovou encefalitídou v posledných rokoch rastie.
MÝTUS: Dospelý zdravý človek, ktorý nebýva chorý, sa nemusí kliešťovej encefalitídy obávať. Ochorenie by u neho prebehlo bez následkov.
FAKT: Kliešťová encefalitída môže postihnúť každého bez ohľadu na vek a môže zanechávať doživotné následky. U ľudí starších ako 55 rokov máva ochorenie závažnejší priebeh a riziko trvalých následkov je u nich väčšie ako u pacientov mladších vekových kategórií.
MÝTUS: Keď chytíte kliešťa v čase medzi jednotlivými dávkami vakcíny, ochoriete.
FAKT: Po prvom očkovaní ešte protilátok nie je dostatok. Spravidla 14 dní po 2. dávke je ochranná hladina protilátok u viac ako 90 % očkovaných. Po 3. dávke sa účinnosť zvyšuje na 96 až 99 %. Je preto nevyhnutné dokončiť základnú imunizáciu podaním 3. dávky. Po podaní tretej dávky potom ochrana trvá tri až päť rokov.
Prvá zmienka? Už v 18. storočí
- Aj keď sa prvé záznamy existencie kliešťovej encefalitídy datujú v škandinávskych cirkevných záznamoch z 18. storočia (Ålandské ostrovy, Fínsko), prvý lekársky popis tohto ochorenia bol zaznamenaný rakúskym lekárom H. Schneiderom v roku 1931.
- Československo patrilo k prvým krajinám v Európe, kde bol vírus encefalitídy dokázaný. Stalo sa tak v roku 1947, kedy F. Gallia a J. Rampas pozorovali vysokú incidenciu ochorenia označeného za „československú encefalitídu“.
- V roku 1951 bol prvýkrát – opäť na území Československa – pri epidémii v Rožňave preukázaný prenos vírusu na človeka pitím neprevareného mlieka infikovaných zvierat. Infikovaných bolo 660 ľudí. Väčšina chorých pila kravské mlieko z miestnej mliekarne, mlieko nebolo pasterizované.
- Klinický priebeh ochorenia, jeho patológia a epidemiológia, rovnako ako vlastnosti vírusu kliešťovej encefalitídy boli detailne preštudované odborníkmi najmä z Ruska, Československa a Rakúska.
- V Európe sa vakcíny proti kliešťovej encefalitíde používajú viac ako 30 rokov. Prvá európska vakcína bola prvýkrát aplikovaná u ľudí žijúcich a pracujúcich vo vysoko endemických oblastiach v roku 1976.
- Vakcíny dokázali svoju účinnosť v tých oblastiach a krajinách, kde vysoká zaočkovanosť viedla k poklesu výskytu tohto ochorenia
PP-TCV-SVK-0001, schválené február 2022
