,,Kliešte v okrese Komárno sú už aktívne, denné teploty sú nad plus päť až plus osem stupňov Celzia, a tak zvyšujú svoju aktivitu, prebúdzajú sa. A predpokladám, že sú aktívne aj v iných južných regiónoch, teda všade tam, kde sú teplotné podmienky podobné ako v okolí Komárna," hovorí RNDr. Martin Sojka, PhD. z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Komárne.
Prebúdzajú sa kliešte skôr ako po minulé roky?
Prebúdzajú sa skôr ako v dávnejšej minulosti a zároveň sú aktívne do neskorej jesene až do zimy. Na to, kedy sa kliešte prebudia má veľký vplyv teplota a v ostatných rokoch, najmä tu na juhu Slovenska, teploty neklesajú hlboko pod nulu na dlhšie obdobie. Preto sa sezóna kliešťov posúva a skôr pozorujeme ich znížený výskyt v horúcich letných mesiacoch, keď je pre ne prostredie znova menej vyhovujúce.
Kliešť obľubuje vyšší trávnatý porast. Existuje nebezpečenstvo nákazy aj keď je tráva ešte nízka?
Kliešť obľubuje trávnatý porast s výškou od dvadsať centimetrov do jedného metra, vyskytuje sa v záhradách, v parkoch i v lesoch a podľa parazitológov sa nachádzajú aj vo vyšších zemepisných polohách, čo je zrejme dôsledok klimatických zmien. Nebezpečenstvo nákazy niektorým z kliešťami prenášaných patogénov je všade tam, kde sa vyskytujú. Je síce pravda, že ‚obľubujú‘ miesta s vyššou trávou, krovinaté polozatienené lokality, riedke lesíky a podobne, ale nachádzame ich pravidelne aj na kosených, relatívne udržiavaných trávnatých plochách.
Ako prví ste začali s pravidelným monitoringom aktivity kliešťov. Prečo je tento monitoring dôležitý?
Snažíme sa upozorniť na to kde, v akých typoch lokalít a kedy sa kliešte vyskytujú, respektíve ako sa mení ich aktivita, upozorniť obyvateľov na riziká. Pravidelný monitoring sme začali robiť od mája 2021 v okrese Komárno. Pre tieto účely sme vybrali rovnomerne rozmiestnené indikátorové lokality, na ktorých v mesačných intervaloch, podľa počasia, vykonávame zber kliešťov. Aktivitu kliešťov vyhodnocujeme na základe počtu nazbieraných kliešťov v danej lokalite metódou vlajkovania dvoma osobami za čas 20 minút ako nízku – 0 až 4 zozbieraných kliešťov, strednú – 5 až 9 alebo vysokú – 10 a viac kliešťov. Aj v novembri sme vo viacerých lokalitách pozorovali ich relatívne vysokú aktivitu. Po prestávke v decembri a januári, kedy boli podmienky pre zber kliešťov nevhodné, sme prvý monitoring v tomto roku vykonali vo februári. Na viacerých lokalitách je možné pozorovať už aktívne kliešte.
Ak si človek pozrie monitoring a vidí, že ste žiadneho kliešťa v jeho lokalite nezozbierali, nemusí byť opatrný?
Nemôžeme to takto povedať. Opatrnosť je na mieste vždy. Zároveň stále upozorňujem na to, že to, že sme našou štandardnou metódou nezozbierali kliešte v danej lokalite, neznamená, že by sa v nej nevyskytovali. Ukazuje to len na ich nižšiu aktivitu v danej lokalite. O ich výskyte, či už vyššom alebo nižšom, sa dá usudzovať len z dlhodobejších údajov. Opatrnosť je na mieste vždy pri aktivitách v prostredí, kde je možnosť výskytu kliešťov.
Ako sa proti nim „vyzbrojiť“ pri ceste do prírody a prečo je dôležité dať si na kliešťa pozor?
Najdôležitejšia je prevencia. V prvom rade oblečenie s dlhými rukávmi, dlhé nohavice, uzavretá obuv. Je lepšie biele, svetlé. Nie preto, že by kliešte obľubovali tmavé farby, ale preto, že na svetlom podklade kliešťa ľahšie zbadáme a vieme sa ho zbaviť ešte pred tým ako si ‚nájde svoje miesto‘ a prisaje sa. Ďalej je vhodné používať repelenty. A samozrejme, po návrate z prírody skontrolovať pokožku. A ak si nejakého kliešťa na tele nájdeme, je dôležité ho čo najrýchlejšie z tela odstrániť správnym spôsobom – bez krútenia, bez natierania olejmi a podobne, jednoducho kývavým spôsobom.
Prečo je dôležité pri návrate z prírody prisatého kliešťa čo najskôr správnym spôsobom odstrániť?
Kliešte, okrem toho, že sú nepríjemné ektoparazity, môžu prenášať mikroorganizmy, spôsobujúce viaceré ochorenia. Napríklad baktérie spôsobujúce lymskú boreliózu (Borrelia burgdorferi s.l.) alebo vírus kliešťovej encefalitídy, ktoré patria k najčastejším kliešťami prenášaným ochoreniam v našej geografickej oblasti. Aby sa tieto patogény na človeka preniesli, musí byť kliešť prisatý určitý čas. Pre niektoré patogény stačí niekoľko minút až hodín, iné na to potrebujú dni. Každopádne, pravdepodobnosť prenosu patogénov z infikovaného kliešťa na človeka sa zvyšuje s dobou, po ktorú je kliešť prisatý. Očkovaním sa nedá chrániť pred všetkými ochoreniami, ktoré môžu byť prenášané kliešťami. Jedným z tých, kde to ale možné je, je kliešťová encefalitída. Zimné mesiace sú pre očkovanie proti kliešťovej encefalitíde najvhodnejšie, pretože aktivita kliešťov je ešte relatívne nízka a organizmus má dostatok času vytvoriť si protilátky v adekvátnom množstve skôr, ako nastane obdobie masívneho výskytu kliešťov.
PP-TCV-SVK-0016, schválené marec 2022
