Práve zápal má veľký vplyv na zhoršovanie priebehu chronického žilového ochorenia, ktoré môže vyústiť až do vredu predkolenia. Chronické žilové ochorenie, ktoré sa najčastejšie spája s kŕčovými žilami, teda nie je banálnym kozmetickým problémom.
Laici väčšinou poznajú výraz „kŕčové žily“. V poslednom období sa však píše aj o chronickom žilovom ochorení a chronickej žilovej nedostatočnosti. Pojmom chronické žilové (venózne) ochorenie (CHVO) sa označujú rôznorodé chorobné stavy žilového systému s chronickým priebehom.
Medzi podjednotky CHVO patrí napríklad chronická žilová nedostatočnosť – stav, pri ktorom je narušený mechanizmus návratu žilovej krvi z dolných končatín do srdca a nedovieravosť žilových chlopní spôsobuje spätné či obojsmerné prúdenie krvi v postihnutých žilách. Kŕčové žily sú už vyššie štádium ochorenia, ide už o chorobne zmenené žily. Najvyššie štádium, vred predkolenia, je takisto podjednotkou chronického žilového ochorenia.
„Chronické žilové ochorenie je daň, ktorým platí ľudstvo za civilizáciu,“ tvrdí prof. MUDr. Viera Štvrtinová, CSc., angiologička z II.¤internej kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave. „V dospelosti ho máme takmer všetci, aj keď nie u každého sa prejaví vznikom chronickej žilovej nedostatočnosti.“ Je zaujímavé, že civilizácie, ktoré nepoznajú sed, kŕčové žily nemajú. Domorodci z tichomorských ostrovov neďaleko Nového Zélandu ako Tokelau či Pukapuka o takýchto problémoch netušia. Nedostatok pohybu a sedavý spôsob života v našich končinách však spôsobujú, že polovica až dve tretiny obyvateľstva vo vyspelých krajinách trpia na problém nazývaný chronické žilové ochorenie.
Žily sú hlboké, povrchové a spojky
Samozrejme, veľkú úlohu zohráva genetika a pohlavie. Ženy ťahajú za kratší koniec vinou hormonálnych vplyvov, tehotenstiev a iste aj ovplyvniteľných faktorov v podobe módnych výstrelkov ako sťahujúce šatstvo, nevhodná obuv a podobne. Medzi ďalšie získané faktory patrí predovšetkým obezita, nedostatok pohybu, fajčenie, málo vlákniny v strave, zamestnanie v stoji či, naopak, v sede, užívanie hormonálnych liečiv (a podľa angiológov aj hormonálnej antikoncepcie).
Začína sa to pocitmi ťažkých unavených nôh, nočnými kŕčmi, pálením a svrbením, bolesťami pozdĺž žíl, pocitmi napätia, ktoré sa zvýrazňujú počas dňa, v letných mesiacoch, v sede i v stoji, naopak, v ľahu a pri chôdzi sa zmierňujú. To je štádium nula, ale už v tomto štádiu, keď príznaky ochorenia ešte nemusia byť vôbec viditeľné, sa môže vyskytovať typická žilová bolesť.
„Bolesť sa vyskytuje vo všetkých štádiách chronického žilového ochorenia, od C0 až po C6,“ zdôrazňuje prof. Štvrtinová. „Predstavuje jeden z prvých príznakov umožňujúci diagnózu ochorenia. Pri chronických žilových ochoreniach totiž často dochádza k paradoxu. Niekto má veľké kŕčové žily a nemá ťažkosti. Iný len metličky, ale má výrazné problémy a vážne postihnutý žilový systém.“
Žilový systém nôh totiž tvoria hlboké žily, ktoré vedú asi 90 percent krvi, a žily povrchové, zodpovedajúce za asi 10 percent krvného zásobovania. Medzi nimi sú spojky, tzv. perforátorové žily. Ochorenie žíl môže zasiahnuť ktorýkoľvek z týchto žilových systémov. Rozsah ochorenia sa dá objektívne zistiť jedine dôsledným sonografickým vyšetrením nazývaným venózna sonografia. Tá trvá aj pol hodiny.
Lieky verzus doplnky výživy a gély
„Počiatočné príznaky sú často neliečené, ale signalizujú, že sa začal chronický zápalový proces a ten časom prejde do závažnejších štádií chronického žilového ochorenia,“ vysvetľuje MUDr. Peter Lipták, praktický lekár. Praktickí lekári by podľa neho mali podchytiť včasné štádiá chronického žilového ochorenia ako C0 až C2.
„Ak začneme liečbu vo včasných štádiách, predídeme komplikáciám,“ tvrdí. Pacientov v závažnejších štádiách (C2 až C6) by mali všeobecní lekári včas poslať k angiológovi alebo cievnemu chirurgovi. Najťažšie formy chronickej žilovej nedostatočnosti majú ľudia, ktorí v minulosti prekonali žilovú trombózu (upchatie žily krvnou zrazeninou) na dolných končatinách.
Jednotlivé formy liečby sa navzájom dopĺňajú. Veľmi dôležitá je cievna gymnastika, polohovanie končatín. Z konzervatívnych metód odborníci kladú najväčší dôraz na kompresívnu liečbu pomocou pančúch, kompresívnych podkolienok (v lete mnohým stačia podkolienky) a bandáže pomocou kompresívnych ovínadiel. Tlak pančúch musí byť nameraný individuálne na konkrétnom pacientovi, pretože len vtedy má význam.
Liečivám odborníci hovoria venofarmaká. Viaceré sú voľnopredajné (Antistax, Venoruton, Cilkanol, Ascorutin). Ďalšie musí predpísať lekár (Detralex, Anavenol, Cyclo 3 Fort). Praktický význam má najmä jeden z najpredpisovanejších liekov – mikronizovaný diosmín s hesperidínom (Detralex) – ktorý lieči samotnú podstatu ochorenia – zápalovú reakciu steny žily, zabraňuje bolestiam a opuchom. Bol však vyňatý z kategorizácie a pacienti si ho musia plne hradiť vo výške vyše 16 eur, čo mnohí lekári kritizujú.
Alternatívou k nemu by mohol byť lacnejší Mobivenal (mikronizovaný diosmín s hesperidínom plus aescín), ten je však zaradený v kategórii výživových doplnkov, nie liekov. Medzi doplnky výživy patrí aj Varixinal.
Okrem toho lekárne ponúkajú aj veľké množstvo gélov na ťažké nohy. Angiochirurg MUDr. František Žernovický však tvrdí, že voľne dostupné gély proti kŕčovým žilám nefungujú. Čo sa týka doplnkov výživy, prof. Štvrtinová tvrdí, že sa nimi dajú ovplyvniť niektoré subjektívne ťažkosti v počiatočných štádiách chronického žilového ochorenia, ak však problémy pretrvávajú viac ako tri týždne napriek užívaniu potravinového doplnku, treba navštíviť praktického lekára.
Invazívnejšie metódy
Okrem farmakologickej liečby sa robí sklerotizácia kŕčových žíl, žilová chirurgia v podobe vytiahnutia kŕčových žíl z drobných rezov v koži, žily možno spáliť aj rádiofrekvenciou, ktorá je jemnejšia a šetrnejšia ako laser. Najbezpečnejšie je vyhľadať špecialistu, ktorý dobre ovláda venózny ultrazvuk, sklerotizáciu, rádiofrekvenciu a takisto operuje. Taký vie najlepšie rozhodnúť, ktorá metóda je najvhodnejšia pre konkrétneho pacienta a nejde mu len o rýchly, krátky efekt s cieľom zarobiť peniaze.
Problematike kŕčových žíl sa na odbornej úrovni venujú webstránky ako www.cievy.sk alebo www.opuchnutenohy.sk. Na oboch možno nájsť aj poradňu. Treba dodať aj to, že kŕčové žily sa nemusia nachádzať len na nohách. Zatiaľ čo na dolných končatinách ich rieši angiológ a cievny chirurg, hemoroidy chirurg alebo proktológ, pažerákové varixy gastroenterológ alebo hepatológ a kŕčové žily v oblasti maternice gynekológ.
Štádiá chronického žilového ochorenia:
- C0 – pocity unavených nôh, pocit pripúchania dolných končatín, nočné kŕče, pálenie, svrbenie, bolesti pozdĺž žíl, ktoré sa zvýrazňujú počas dňa, v sede a v stoji
- C1– metličkovité kŕčové žily (zhluk rozšírených žiliek s priemerom menej ako 1 mm), ale aj žily s priemerom 1–3 mm (retikulárne žily)
- C2 – výraznejšie vyklenutia už zmenených žíl na nohách, komplikácie ako zápal kŕčových žíl (tzv. varikoflebitída)
- C3 – opuchy nôh
- C4 – zmeny na koži predkolenia, ekzém, rôzne pigmentácie, biela atrofia (stenčenie kože)
- C5 – zahojený vred predkolenia
- C6 – otvorený vred predkolenia (85 percent je žilového pôvodu)
Najčastejšie príznaky chronického žilového ochorenia podľa pacientov
- pocit „ťažkých nôh“, ich únava
- pocity horúčavy alebo chladu
- svrbenie kože na nohách
- kŕče v lýtkach
- zvýšená potivosť nôh
- bolesti (najmä po dlhodobom sedení či státí)
- opuchy dolných končatín