Umelo dodané probiotiká dnes obsahujú sušené formuly pre dojčatá, obohacujú sa nimi rôzne druhy potravín, farmafirmy ich vyrábajú vo forme prášku, kvapiek, kapsúl a podobne. Prirodzenou probiotickou bombou je nepasterizovaná bryndza z ovčieho mlieka a akákoľvek kvasená potrava vrátane kyslých mliečnych výrobkov či skvasenej zeleniny.
Okolitý svet je plný baktérií. Aj v samotnom ľudskom tele sa ich nachádza mnohonásobne viac ako vlastných buniek. Väčšina týchto baktérií žije a pôsobí v našom tráviacom systéme. Odhadom ich tu žije až desať na štrnástu a dohromady vážia 1–1,5 kg. Niektoré z nich majú v čreve „trvalý pobyt“, iné prichádzajú s potravou a tráviacim traktom iba prejdú. Niektoré môžu byť škodlivé, patogénne, ďalšie zas organizmu prospievajú a pre jeho správne fungovanie sú nevyhnutné. Hovoríme im priateľské baktérie – probiotiká (z gréčtiny „pro bios – pre život“).
Medzi týmito baktériami prebieha každodenný súboj o prežitie. Bitka v tele zdravého človeka ostáva nerozhodná – organizmy, ktoré nám môžu prospievať a škodiť, by sa mali nachádzať v rovnováhe. Ak sa však táto rovnováha vychýli nežiaducim smerom, hovoríme o „narušení prirodzenej črevnej mikroflóry“, resp. dysbakterióze. Tá sa v akútnej fáze najčastejšie prejavuje rôznymi poruchami trávenia, ale dnes sa už vie, že nesprávne zloženie črevnej mikroflóry vedie aj k rôznym imunologickým problémom, od ktorých sa odvíja nespočetné množstvo ďalších diagnóz od alergických ochorení až po rakovinu.
Črevný trakt je totiž najdôležitejším imunitným orgánom v našom tele s vnútornou plochou veľkosti dvoch tenisových kurtov. Predovšetkým v tenkom čreve, kde dochádza k najväčšiemu vstrebávaniu živín z potravy, sa tvorí naša imunita.
Najznámejších 15 druhov probiotík
Pod pojmom probiotiká si väčšina ľudí predstaví kyslé mliečne výrobky. V skutočnosti je však spektrum probiotík omnoho širšie. Patria sem všetky baktérie, ktoré majú pozitívny vplyv na črevnú mikroflóru a svojím účinkom priaznivo ovplyvňujú zdravotný stav človeka. Poznáme stovky druhov probiotík, ale za najprospešnejšie sa považujú baktérie mliečneho kvasenia ako laktobacily, bifidobaktérie, niektoré druhy streptokokov a enterokokov so schopnosťou skvasovať mliečny cukor, známu laktózu, a iné cukry a produkovať vitamíny skupiny B, K a ďalšie.
Konkrétne účinky rôznych druhov probiotických mikroorganizmov na náš organizmus vedci stále skúmajú. Zatiaľ vieme najmä to, že vytvárajú v čreve prostredie, ktoré bráni rozmnožovaniu rôznych menej prospešných, napr. hnilobných baktérií schopných tvoriť karcinogénne látky. Aj samotné voči telu „priateľské“ druhy a kmene však môžu navzájom viac či menej spolupracovať alebo sa dopĺňať či rušiť vo svojich účinkoch.
V črevách a v celom organizme máme približne 1500 druhov baktérií. Preskúmaných ich bolo približne dvesto. Laktobacily sa u dospelého človeka najviac vyskytujú v tráviacom trakte a u žien ešte v pošve. Bifidobaktérie tvoria významnú súčasť flóry tenkého a hrubého čreva. V potravinárstve a farmácii sa najčastejšie používa približne pätnásť probiotických baktérií.
Väčšina farmaceutických prípravkov obsahuje komplex probiotických baktérií, ktorých účinky by sa mali navzájom dopĺňať. Jestvujú aj také, v ktorých nájdeme len jeden „širokospektrálne pôsobiaci“ probiotický kmeň. Výrobcovia ich podľa účinkov zameriavajú na liečbu cestovateľských hnačiek, ako doplnok pri liečbe antibiotikami, jestvujú špecifické probiotické komplexy určené deťom, ženám s častými vaginálnymi infekciami alebo infektmi močových ciest, pre seniorov a podobne. Zloženie črevnej mikroflóry je totiž nielenže individuálne, ale mení sa aj s vekom.
Dve dôležité baktérie
Ako sa vlastne prišlo na priaznivé účinky probiotík? Ruský vedec Iľja Mečnikov, nositeľ Nobelovej ceny, skúmal, prečo sa Bulhari, Turci či Arméni dožívajú takého vysokého veku. Dlhý pobyt na svete v roku 1908 pripísal ich stravovaniu, resp. príjmu veľkého množstva skvaseného mlieka. Mečnikov v kyslom mlieku pomohol identifikovať dve dôležité baktérie: Lactobacillus bulgaricus a Streptococcus thermophilus. V roku 1954 Ferdinand Vergin prišiel s označením probiotiká ako opak ku antibiotikám – látkam schopným zabíjať mikroorganizmy.
Probiotiká sa od bežnej črevnej flóry odlišujú tým, že sa v organizme nerozmnožujú a neusadzujú sa tam natrvalo. Ak s ich prísunom prestaneme, rýchlo miznú. Je teda dôležité vyberať si také produkty, ktoré obsahujú dostatočné množstvo probiotík. Najznámejšie sú kyslé mliečne výrobky a rôzne doplnky výživy. Probiotiká obsahujú aj sušené mliečne formuly určené dojčatám, ktorých výrobcovia sa snažia čo najväčšmi napodobniť zloženie materského mlieka. Aj tak je črevná flóra novorodencov z 90% zložená z laktobacilov a bifidobaktérií a u umelo živených detí sa rozvíja omnoho pestrejšia flóra, väčšmi podobná mikroflóre dospelých, čo zvyšuje riziko vzniku alergických ochorení.
Dôležité je probiotiká dostať do čreva. V ceste im totiž stoja žalúdočné kyseliny, ktoré ich môžu zahubiť skôr, ako sa do čriev vôbec dostanú. Preto ich treba prijímať dostatočné množstvo, ktoré ráta aj so stratami. V rámci výživových doplnkov ide o miliardy buniek. Výrobcovia navyše stále zdokonaľujú technológie a metódy, ako dostať probiotické baktérie neporušené až na miesto ich účinku. Odborníci na probiotiká tvrdia, že ak bolo 20.storočie storočím antibiotík, dvadsiate prvé je storočím probiotík.
Čo znamená, ak sa povie…
Probiotiká – živé mikroorganizmy, ktoré po vstupe do nášho tela majú prospešný účinok pre naše zdravie. Medzi najznámejšie patria laktobacily a bifidobaktérie.
Prebiotiká – rozpustné či nerozpustné nestráviteľné zložky potravy, ktoré probiotiká vyživujú a umožňujú im v čreve rozmnožiť sa, rastové faktory probiotík, napr. inulín, fruktooligosacharidy, galaktooligosacharidy. Z potravín obsahujú prebiotiká všetky, ktoré majú veľa vlákniny a vitamínu B: pór, cícer, kukurica, ľanové semená, banány, obilniny (celozrnné výrobky), figy, sušené slivky, hrozienka…
Symbiotiká – kombinácia probiotík s prebiotikami, najčastejšie sa s nimi stretneme vo funkčných potravinách a vo výživových doplnkoch.