Tím odborníkov z Washingtonskej univerzity sa zameral na osoby, ktoré mali na chorobu genetickú predispozíciu. Ukázalo sa, že už 25 rokov pred zvyčajným nástupom ochorenia je možné zistiť, či ju človek skutočne zdedil. Skorá diagnostika je pritom podľa lekárov pri liečbe najdôležitejšia.
Na výskume sa zúčastnilo 128 ľudí s 50-percentným rizikom zdediť jednu z troch genetických mutácií, ktoré spôsobujú dedičný typ Alzheimerovej choroby. Prejavuje sa omnoho skôr, ako bežná forma ochorenia, ktorá väčšinou zasiahne ľudí po šesťdesiatke. Výskumníci najprv zistili, koľko rokov mali rodičia účastníkov štúdie, keď sa u nich prejavila Alzheimerova choroba. Predpokladali totiž, že skúmaných ľudí ochorenie postihne v podobnom veku. Následne im vyšetrili krv a mozgovomiechový mok, informovala britská BBC.
Už 25 rokov pred predpokladaným nástupom choroby pozorovali zníženie hladiny bielkoviny zvanej amyloid v mozgovomiechovom moku. Pätnásť rokov pred jej prepuknutím sa zvyšuje hladina tau proteínu v mozgovomiechovom moku a tiež sa zmenšujú niektoré časti mozgu. Desať rokov predtým zas mozog zmenil spôsob hospodárenia s glukózou a tiež začali byť zrejmé mierne problémy s pamäťou.
„Tento dôležitý objav zdôrazňuje, že kľúčové zmeny v mozgu spojené s dedičnou formou Alzheimerovej choroby sa dejú desiatky rokov predtým, ako sa ukážu symptómy. V budúcnosti to môže mať významný dosah na diagnostiku a liečbu,“ vyhlásil riaditeľ Alzheimerovej spoločnosti Clive Ballard. Upozorňuje však, že ešte je potrebný výskum v prípadoch, keď táto neurodegeneratívna choroba nie je zdedená.
Podľa riaditeľa britskej organizácie Alzheimer's Research Erica Karrana je však veľmi pravdepodobné, že podobným spôsobom bude možné diagnostikovať aj túto omnoho častejšiu formu Alzheimerovej choroby. Výsledky výskumu zverejnil magazín New England Journal of Medicine.