Čo robiť, keď dostanete infarkt, alebo postihne niekoho vo vašom okolí?
„Je potrebné zachovať pokoj, podľa osobnej preferencie by mal pacient sedieť, alebo ležať na boku. Ideálna prvá pomoc je paradoxne iba podanie 400 mg Acylpirínu (kyseliny acetylsalicylovej). V prípade typických príznakov je potrebné čo najskôr zavolať záchranku (aj po 5 minútach). Číslo 155 nemusíte volať pri každom pichnutí na hrudi, ale v prípade typických príznakov určite voľte tento spôsob pred tým, ako by ste mali viezť pacienta do nemocnice na vlastnú päsť.
Záchranka by mala podľa EKG stanoviť diagnózu infarktu a čo najskôr pacienta dopraviť do špecializačnej nemocnice – kardiocentra. Tu naozaj ide o minúty! Iba v špecializačnom kardiocentre je možné pacientovi poskytnúť tzv. primárnu koronárnu angioplastiku, čo je najmodernejšia forma liečby infarktu na svete. Ide o katétrovú techniku, pri ktorej invazívny kardiológ mechanicky spriechodní upchatú koronárnu tepnu. Slovenské kardiocentrá predstavujú v tomto svetovú špičku, keďže upchatú cievu vedia otvoriť v priemere do 30 minút od prijatia pacienta – a to kedykoľvek, vo dne či v noci,“ hovorí doc. MUDr. Martin Studenčan, PhD.
Podľa jeho slov je v prvých minútach a hodinách infarktu pacient ohrozený najmä malígnou arytmiou – čo je vlastne zástava srdca. Vtedy ho môže zachrániť jedine človek, ktorý je v jeho blízkosti a dokáže zabezpečiť kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR) – spriechodnite dýchacie cesty, skontrolujte dýchanie, volajte 155, 30-krát stlačte hrudník a dajte pacientovi dva umelé vdychy. Toto opakujte päťkrát až do príchodu záchranárov.
Ak je na mieste posádka záchrannej služby, je navyše vybavená tzv. defibrilátorom, ktorý zásadne zvyšuje úspešnosť resuscitácie. V posledných rokoch sa hovorí aj o tzv. samoresuscitácií. „Ak človek cíti, že stráca vedomie (to niekedy býva niekoľko sekúnd v úvode malígnej arytmie), môže začať cielene kašľať. Takýmto podráždením vágového nervového systému sa niekedy podarí zrušiť prichádzajúcu arytmiu,“ dodáva doc. MUDr. Martin Studenčan, PhD.