Ložisko malformácie bolo lokalizované v tesnej blízkosti rečového centra. Pacientov stav popritom komplikoval aj fakt, že o povahe jeho diagnózy je i vo svetovej odbornej literatúre len málo informácií, a tieto sú navyše protichodné.
„Rozhodnutie, či pacienta operovať alebo nie, bolo veľmi ťažké,“ hovorí prednosta Neurochirurgickej kliniky LF UK a UNB na Kramároch docent Andrej Šteňo. „Na jednej strane sa totiž v literatúre nachádzajú informácie, že riziká operácií tzv. artériovenóznych malformácií pri syndróme Rendu-Osler-Weber prevyšujú ich benefity, no na strane druhej sa objavujú aj články, ktoré varujú pred ich neošetrením,“ dodáva.
Čítajte aj Onkologických ochorení pribúda. Ako zabrániť nechcenému deleniu buniek v tele?
Navyše, sám pacient v mladosti videl katastrofálne následky prasknutia artériovenóznej-malformácie mozgu u blízkeho príbuzného, preto po zistení diagnózy precestoval stovky kilometrov a vyhľadal pomoc neurochirurgov z Kramárov. Odmietol aj ošetrenie lézie tzv. gamanožom v Prahe (používa sa na ožarovanie lézií v mozgu elektromagnetickým žiarením gama), pretože to by spôsobilo vyliečenie až s odstupom niekoľkých rokov, počas ktorých by pred prípadným krvácaním nebol chránený. Tzv. endovaskulárnu liečbu cez cievu v jeho prípade nepovažovali za vhodnú ani samotní intervenční rádiológovia.
„Nevedeli sme presne, ako sa bude správať stena postihnutých ciev pri tomto syndróme. Obávali sme sa aj toho, že sa pacientovi pri operácii trvalo poškodia rečové funkcie. No pacient bol rozhodnutý tieto riziká podstúpiť,“ hovorí docent Šteňo. Prípad však stále komplikoval nedostatok medicínskych dát. Pre ilustráciu – v jednom z najvýznamnejších a najväčších svetových centier, Barrow Neurological Institute v americkom Phoenixe, sa s takýmto pacientom stretnú v priemere len raz ročne. „Definitívne som sa rozhodol pacienta operovať až po prekonzultovaní stavu pacienta s prof. Ogilvym, ktorý písal americké odporúčania pre liečbu artériovenóznych malformácií mozgu už v čase, keď som ja ešte len končil štúdium na lekárskej fakulte,“ spomína neurochirurg. Práve prof. Christopher S. Ogilvy ako svetovo uznávaná kapacita našim neurochirurgom poradil, aby operáciu napriek jej rizikám vykonali, považoval ju pre pacienta za najbezpečnejšiu alternatívu.
Zákrok trval niekoľko hodín a tímu neurochirurgov z Kramárov pomohol aj najnovší 3D-ultrazvukový prístroj, ktorý pri operáciách mozgu často využívajú.
„Najmodernejší 3D-ultrazvuk, ktorým naša klinika disponuje, neraz využívame práve na zobrazenie normálnych aj patologických ciev mozgu,“ hovorí doktor Ján Buvala, ktorý bol jeden z členov operačného tímu. On a doktor Dávid Toma sa dlhodobo venujú skúmaniu prínosov ultrazvukového zobrazenia priamo počas operácií mozgu. Momentálne spolu s ďalšími kolegami pracujú na publikovaní predmetného prípadu v odbornej literatúre. Priebeh a výsledky operácie už boli medzičasom prezentované na jednom z najvýznamnejších európskych neurochirurgických kurzov.
Čítajte aj Populárne injekcie na chudnutie sú od marca dostupnejšie. Komu ich uhradí poisťovňa?
„V našej nemocnici pracujú špičkoví odborníci, ktorí vykonávajú medicínu na svetovej úrovni a liečia pacientov podľa najnovších metód. Mojou snahou je urobiť všetko preto, aby som zabezpečil čo najlepšie podmienky pre všetkých našich zdravotníkov, tak aby im ich pôsobisko a pracovné prostredie umožňovalo realizovať nové liečebné postupy a operačné výkony. Plne podporujem každú takúto iniciatívu a som veľmi rád, že za posledné mesiace sa našim odborníkom darí zavádzať nové metódy z ktorých benefituje predovšetkým pacient,“ dodal Alexander Mayer, riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Pacient sa má po operácii dobre, rečové funkcie sa navyše neurochirurgom podarilo plne zachovať, ako dokazuje aj posledné podrobné logopedické vyšetrenie. Zobrazovacie vyšetrenia potvrdili kompletné odstránenie cievnej malformácie. „Samozrejme, že sa z úspešnej operácie spolu s pacientom veľmi teším. No minimálne rovnako sa teším z toho, že na našej klinike pôsobia viacerí špičkoví mladí lekári, ktorých nielenže bavia neurochirurgické operácie, ale ktorí aj aktívne napomáhajú ďalšiemu rozvoju neurochirurgie poctivou vedeckou prácou. Práve vďaka tomuto prístupu vieme na našom univerzitnom pracovisku neraz zvládnuť aj prípady, ktoré zďaleka nie sú bežné,“ dodáva docent Šteňo.