Lekáreň je zdravotnícke zariadenie, v ktorom lekárnik poskytuje lekárenskú starostlivosť svojmu pacientovi. Nenahrádza ambulanciu ani nemocnicu, výrazne však môže pacientovi pomôcť. Vďaka náročnému štúdiu na farmaceutických fakultách sa farmaceut stáva odborníkom na lieky. Preto hlavnou úlohou lekárnika za tarou (lekárenským pultom) v oficíne (prevádzkovej miestnosti lekárne) je poskytnúť pacientovi čo najviac informácií o lieku, o jeho pozitívnych účinkoch na zdravie, ale aj o prípadných vedľajších, či nežiaducich účinkoch.
To, ako na liek zareaguje naše telo, ovplyvňuje množstvo faktorov. Nápoj, výživový doplnok, horúčka, zvracanie, či hnačka môžu úplne zmeniť účinok lieku. Lekárnik vie jednotlivé situácie vyhodnotiť a klienta bezpečne previesť cestou celého terapeutického postupu.
Súčasťou poskytovania lekárenskej starostlivosti je aj individuálna príprava liekov. V každej lekárni by malo byť funkčné galenické laboratórium, v ktorom farmaceut podľa potreby a tzv. magistraliter receptúry pripraví jedinečný liek pre konkrétneho pacienta. Tento priestor spĺňa prísne kritériá hygienicko-sanitačného režimu.
Podľa platnej legislatívy dnes lekárnik vie urobiť množstvo fyzikálnych a biochemických vyšetrení, ktoré spresnia diagnostiku a môžu včas odhaliť vážnejší zdravotný problém. Naša lekáreň napr. disponuje zariadením na laboratórnu diagnostiku. Vďaka nemu vieme nasmerovať pacienta buď k lekárovi, alebo k samoliečbe. Sú to napr. vyšetrenia cukru (glykovaný hemoglobín), stanovenie hladiny cholesterolu, pečeňové funkcie, kardiovaskulárne parametre, činnosť štítnej žľazy, hladina vitamínu D a mnohé ďalšie. Jednoduchým testom vieme potvrdiť tehotenstvo už od prvého týždňa. Napríklad, ak príde do lekárne pacient s tým, že bez prestania kašle, lekárnik sa s ním porozpráva o ďalších ťažkostiach, súvisiacich so zdravím a vytvorí si subjektívny názor na liečbu. Následne, ak sa v lekárni vykonávajú biochemické vyšetrenia, vie lekárnik odmerať CRP a zistiť či prebieha vírusová, alebo bakteriálna infekcia, prípadne IgE (zvýšené hladiny sú pri alergiách). Na základe výsledkov pošle pacienta do domácej starostlivosti a poradí mu so samoliečbou, alebo ho pošle do ambulancie, kde už v ďalšej diagnostike a liečbe pokračuje lekár. Návšteva lekára nie je vždy nevyhnutná.
Je dobré, ak má pacient „svojho“ lekárnika a dôveruje mu. Ten pozná jeho zdravotný stav, lieky, ktoré dlhodobo užíva, fyzickú, aj psychickú kondíciu. Mrzí ma, že je dnes svet natoľko komercionalizovaný, že tým najväčším benefitom je cena lieku. Pritom komplexný prístup lekárnika, vychádzajúci z vedomostí, aktívna účasť na diagnostike a liečbe sú oveľa hodnotnejšie pre dosiahnutie výsledku, ktorým je zdravý pacient.