Prepichovanie pľuzgierov je v pedikúre oficiálne zakázané, lebo ide o narušenie integrity kože s vysokým rizikom infekcie. Do oblasti medzi pokožkou a zamšou sa cez ranu veľmi ľahko dostanú baktérie, najmä ak sa pľuzgier prepichne neodborne a nesterilne. Nijaký odborník laikovi oficiálne neodporučí prepichnúť si pľuzgier doma, predovšetkým za nesterilných podmienok. Rozhodne by to nemal urobiť diabetik s nábehom na diabetickú nohu či pacient s ischémiou končatín. A z pľuzgiera sa v nijakom prípade nesmie strhnúť "kožtička“, ktorá ho pokrýva!
"Ja však v našom Centre pedikúry a podológie používam sterilný technologický postup,“ vysvetľuje školiteľka pedikúry a prezidentka Slovenskej podologickej spoločnosti Ing. Milada Nádašiová.
"Dezinfikujem povrch pľuzgiera a následne ho opatrne sterilnou jednorazovou ihlou jemne prepichnem. Vytlačím von tkanivový mok, tekutinu v jeho vnútri. Nasleduje zasa chirurgická dezinfekcia, nechám pľuzgier preschnúť a prekrývam ho následne hydrokoloidnou náplasťou,“ dodáva.
Hydrokoloidná náplasť poskytuje okamžitú ochranu pred ďalším zväčšovaním rany a zároveň zabezpečí jej hojenie "vo vlhkom prostredí“. Ide o viacero druhov náplastí od rôznych výrobcov (Compeed, Balea, Urgo, Hansaplast, Cosmos, Spofaplast) určených práve na pľuzgiere, čiže otlaky. Podľa testovania je ich kvalita rôzna, niektoré nedržia na nohe ani pár hodín.
Tieto zdravotnícke pomôcky, ktoré dostať kúpiť v lekárňach aj v niektorých drogériách, majú tvar, ktorý by mal optimálne priľnúť k päte či prstom na nohách. Špeciálny film s liečivou látkou uprostred náplasti vstrebe tekutinu vystupujúcu z pľuzgiera a vytvorí mäkký gélový vankúš, ktorý ranu chráni a pomôže koži pri regenerácii. Takzvaný hydrokoloidný spôsob liečenia rán vo vlhkom prostredí je podľa výrobcov rýchlejší, ako keď rana „schne“ na vzduchu. Laicky sa im hovorí aj "druhá koža“. Okrem liečenia pľuzgiera majú aj preventívny význam, spevnia a zakryjú miesto, ktoré za normálnych okolností odiera topánka.
"Úlohou týchto náplastí je vytiahnuť tkanivový mok z pľuzgiera smerom von, nasajú ho a následne sa v priebehu dní samy začnú odliepať. Treba zdôrazniť, že takéto náplasti sa nestrhávajú o dve-tri hodiny, strhli by sa aj s pokožkou a pľuzgier by sa tak len otvoril!“ zdôrazňuje Ing. Milada Nádašiová. "Nedávame si ich dole, prevlhčené sa odlepia, zošúveria samy. To je veľmi dôležité vedieť!“ Veľmi dôležitá informácia je aj tá, že náplasť nalepujeme na napnutú kožu (bez záhybov), to znamená, že ak ju lepíme na zadnú časť chodidla, pritiahneme špičku k sebe!
Rady: Čo s otlakmi na nohách
- ak máte možnosť, najmä ak ste diabetik, alebo máte ischémiu končatín, zájdite do centra medicinálnej pedikúry, kde vám otlak odborne ošetria
- otlak prepichnite výlučne za sterilných podmienok, použite jednorazovú ihlu z lekárne, majte umyté ruky, ranku dezinfikujte a nikdy z pľuzgiera nestrhávajte "kožtičku“
- ak je otlak na zadnej časti chodidla (v mieste achilovky), pritiahnite špičku k sebe a až následne prelepte hydrokoloidnou náplasťou
- náplasť nikdy nestrhávajte, odpadne (zošúverí sa) sama!
- existujú gélové vložky nielen na ochranu piat, ale aj na ochranu zadnej časti chodidla (lepia sa na zadnú časť topánok)