Na ktorý druh bodavého hmyzu sú najčastejšie prudké alergické reakcie v podobe anafylaktického šoku?
Blanokrídly hmyz je veľmi rozšírený rad hmyzu. Z klinického hľadiska sú dôležité dve čeľade (osovité a včelovité). Do čeľade včelovité (Apidae) patrí včela. Najznámejší druh z tohto rodu je včela medonosná (Apis mellifera). Čeľaď osovité (Vespidae) zahŕňa najmä rody osu a sršňa. Jed blanokrídleho hmyzu obsahuje rôzne alergény. Množstvo jedu, ktoré včela či osa vypustia počas jedného bodnutia, závisí od druhu hmyzu. Včela vypustí cca 140 µg jedu, ktorý obsahuje približne 59 mikrogramov proteínov v porovnaní s osím jedom. Ten ich obsahuje „len“ 1,7 až 3,1 mikrogramu. Vyše 70 % anafylaktických reakcií hlásených v Európe však spôsobuje jed osy. Včelí jed je príčinou približne 23 prípadov a štyri percentá spôsobujú sršne.
Na jed včely či osy existuje alergénová imunoterapia v podkožných injekciách. Podstatou tejto metódy je podávanie postupne sa zvyšujúcich dávok konkrétneho alergénu. Ako dlho musí pacient túto imunoterapiu dostávať?
Pri potvrdení systémovej alergickej reakcie na bodnutie blanokrídlym hmyzom (osa, včela) sa odporúča život zachraňujúca liečba, tzv. kauzálna, čiže liečba príčiny – formou alergénovej imunoterapie. Táto terapia zabezpečí ochranu pred ťažkou systémovou alergickou reakciou v 77 až 84 % pri včelom jede a 91 až 96 % v prípade jedu osovitých. Používajú sa štandardizované prípravky vyrobené z jedu blanokrídleho hmyzu (osa a včela), ktoré sa podáva formou podkožných injekcií. Na rozdiel od iných alergénov (ako sú pele stromov, tráv, burín, roztoče atď.) je v súčasnosti pre alergikov na bodnutie blanokrídlym hmyzom dostupná len injekčná forma. Liečba trvá tri až päť rokov, v niektorých prípadoch aj dlhšie, niekedy dokonca celoživotne. V tzv. úvodnej (iniciálnej) fáze liečby sa podáva postupne stúpajúca dávka alergénu až po dosiahnutie cieľovej dávky a potom pokračuje tzv. udržiavacia fáza liečby, ktorá sa podáva celoročne. Trvá už spomínaných tri až päť rokov. U nás dostupné prípravky sú Alutard SQ jedy hmyzu Apis mellifera (včela medonosná) a Alutard SQ jedy hmyzu Vespula spp. (rod osa).
Aký bodavý hmyz ešte často spôsobuje problémy vo forme nežiaducich reakcií?
U nás ide predovšetkým o reakciu po bodnutí včelou, osou, sršňom, zriedkavo čmeliakom. Okrem týchto druhov hmyzu v našich končinách často robia problémy komáre. Po bodnutí komárom je však výskyt alergickej reakcie zriedkavý. Ak sa aj náhodou objaví, ide najmä o opuch v mieste bodnutia, žihľavku. Ďalší nebezpečný hmyz je kliešť. Po zahryznutí do pokožky vylučuje výlučky, ktoré síce zriedkavo vyvolajú alergickú reakciu, ale kliešť často prenáša infekčné ochorenia ako kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu.
Ako ošetriť ľudí, predovšetkým deti, ktoré veľmi zle reagujú na štípance od komára vo forme opuchov, zápalu?
V mieste uštipnutia komárom sa vytvorí okrúhly červený opuch s intenzívnym pocitom svrbenia. V niektorých prípadoch sa môže objaviť väčšia reakcia vo forme rozsiahlejšieho opuchu alebo dokonca zväčšenia regionálnych lymfatických uzlín. Systémová alergická reakcia, ako napríklad opuch pier, slizníc, jazyka a žihľavka, je zriedkavá. V niektorých prípadoch sa môže objaviť bakteriálna superinfekcia miesta uštipnutia z dôvodu rozškriabania si postihnutého miesta a zanesenia sekundárnej bakteriálnej infekcie. V týchto prípadoch môžu pacienti pociťovať silnú bolesť v tom mieste, výrazný opuch, hnisanie ložiska, niekedy môžu mať dokonca horúčku. Pri lokálnej alergickej reakcii je vhodné miesto uštipnutia komárom natrieť lokálnym antihistaminikom ako Fenistil gél (k dispozícii sú aj Psilo-balsam, Fenimax a v Turecku napr. kúpite Stilex jel, gél, ktorý okrem antihistaminika obsahuje aj znecitlivujúci lidokaín – pozn. autorky), čím sa výrazne zníži opuch a pocit svrbenia. Vo väčšine prípadov je táto liečba postačujúca, ale pri väčších reakciách je možné podávať antihistaminiká (lieky proti alergii) aj vo forme tabliet alebo v ambulancii aj vo forme injekcií. Občas patologická lokálna reakcia vyžaduje aj liečbu aj lokálnym kortikoidovým krémom.
Foto: Bianka Stuppacherová
Čo všetko je súčasťou „záchranného“ balíčka prvej pomoci, ktorý by so sebou mali nosiť alergici, ktorým hrozí celková alergická reakcia v podobe anafylaktického šoku?
Balíček prvej pomoci obsahuje antihistaminikum (protialergický liek) a kortikoidové tabletky. Je vhodné mať pri sebe aj inhalátor na rozšírenie dýchacích ciest (Ventolin sprej) v prípade dusenia a život zachraňujúce jednorazové adrenalínové pero (Epi-pen). Antihistaminík, čiže protialergických liekov, je veľmi veľa druhov a je aj veľa účinných látok, ale práve v tomto prípade sú vhodné tzv. orodispergovateľné tabletky, to sú také, čo sa rýchlo rozpustia v ústach a nemusia sa zapíjať vodou (Spirabel).