Stačí spomenúť utopenie matky s dcérou v obci Bruty v okrese Nové Zámky, utopenie muža na bratislavskom Draždiaku či ďalšieho vo vodnej nádrži Tajch v Novej Bani.
Vodná záchranná služba SČK Nové Zámky na túto tému pripravila dôležité informácie, ktoré by mal ovládať každý, kto sa chystá k vode.
Ako rozpoznať topenie?
Vo filmoch je topenie často zobrazované veľmi dramaticky – postavy plávajú so zanárajúcou sa hlavou pod vodu a zúfalo kričia o pomoc. V realite je však topenie obyčajne tiché a nevýrazné a môže byť aj ťažko viditeľné nad hladinou vody.
Pohyb topiaceho sa prakticky nemá nič spoločné s plávaním, vyzerá skôr tak, akoby osoba liezla vo vode po imaginárnom rebríku. Hlavu má v záklone s ústami na úrovni hladiny a pretože lapá po dychu – nemôže volať o pomoc. Toto štádium trvá asi 20 až 60 sekúnd.
Následne sa nad topiacim sa zavrie hladina. Spočiatku sa snaží pod vodou zadržať dych čo najdlhšie, dokáže to však maximálne na pár desiatok sekúnd. Následne vdýchne menšie množstvo vody, rozkašle sa a vdýchne vodu opäť.
Voda v pľúcach blokuje výmenu plynov v jemných tkanivách a dochádza k nedobrovoľnej kontrakcii svalov hrtana. Vzniká pocit trhania a pálenia v hrudníku a voda sa dostáva do dýchacích ciest. Vtedy začína topiaci sa pociťovať pokoj, ktorý predchádza strate vedomia pre nedostatok kyslíka. Nakoniec sa mu zastaví srdce a nastáva mozgová smrť.
Ako rozpoznať topenie?
- Snaží sa udržať hlavu nad hladinou, ústa má na úrovni hladiny vody.
- Upažuje ruky a ich pohybom nadol sa snaží udržať nad hladinou.
- Telo má väčšinou vo zvislej polohe bez pohybu nôh.
- Jeho pohyb vyzerá, akoby vo vode liezol po imaginárnom rebríku.
- Aktívne bojuje o život aj pod hladinou.
- Po zvýšenej aktivite môže stratiť vedomie, prestane sa pohybovať.
Čítajte viac Nebezpečné hlavičky do vody. Čo všetko sa môže stať. Nejde len o poškodenie miechy
Vedia všetci plavčíci poriadne plávať a zachraňovať život?
Vodná záchranná služba Slovenského Červeného kríža chce pri príležitosti Svetového dňa prevencie pred utopením dňa 25. júla upriamiť pozornosť širokej verejnosti nielen na samotnú prevenciu, ale aj na zlú úroveň slovenskej legislatívy ohľadom akreditácie plavčíkov.
„Dnes na Slovensku neexistuje zákon, ktorý by definoval kritériá pre plaveckú zručnosť plavčíkov. Kurzy pre plavčíkov môžu poskytovať rôzne rýchlo vzniknuté organizácie,ktoré vydávajú certifikáty vodných záchranárov aj slabým plavcom. Pokojne sa môže stať, že na bezpečnosť kúpajúcich sa ľudí pri bazéne dohliada človek, ktorý nevie poriadne plávať a svoje oprávnenie získal za jediný deň. Vodná záchranná služba Slovenského Červeného kríža (VZS SČK) dlhodobo apeluje na zákonodarcov, aby pristúpili na diskusiu s odborníkmi a urobili v tejto oblasti poriadok,“ hovorí Mgr.Juraj Skrip, prvý viceprezident VZS SČK. Dobrovoľníci VZS SČK vďaka svojej profesionalite spolupracujú so všetkými záchranárskymi zložkami na Slovensku -predovšetkým pri záplavách. Svoje školiace strediská majú v Bratislave, Nových Zámkoch, v Liptovskom Mikuláši a v Prešove.
„Vzdelávanie a previerky plaveckých zručností ponúkame aj pre širokú verejnosť, školy či rôzne združenia. Veríme totiž, že práve takouto cestou najlepšie prispievame k účinnejprevencii.“ VZS SČK je riadnym členom Medzinárodnej federácie vodných záchranárov. Aj z tohto dôvodu si prísne zakladá na kvalitnom a zodpovednom vzdelávaní pri vedení svojich kurzov. V nich vyškolení vodní záchranári nadobúdajú zručnosti na súťažiach. Každý absolvent kurzu VZS SČK je totiž zároveň držiteľom medzinárodného preukazu federácie. Takéto prísne kritériá sú však dnes pre získanie spôsobilosti pre odbornosť plavčíka skôr ojedinelé.