Ochrana proti UVB žiareniu – 30 neochráni dvakrát viac ako 15
Pri kozmetických prípravkoch určených na ochranu pred slnkom by nás malo v prvom rade zaujímať to, či nás naozaj chránia tak, ako deklarujú.
Na obaloch majú uvedené čísla SPF 6, 10, 15, 20, 25, 30, 50 alebo 50+. SPF je skratka z angličtiny, ktorá znamená ochranný slnečný faktor.
Napr. tie s uvádzaným SPF 50 by mali mať skutočné SPF v rozmedzí 50 až 50,9, tie s SPF na obale 50+ by mali mať skutočné SPF viac ako 60. Pokojne však aj viac ako 100, preto je tam za číslom plus vo význame „a viac“.
K tomu sa pripája slovné hodnotenie úrovne ochrany: nízka, stredná, vysoká a veľmi vysoká. Medzi výškou SPF a mierou priepustnosti UVB žiarenia neexistuje priama úmernosť, preto:
- SPF 15 odfiltruje 93 % UVB žiarenia.
- SPF 30 odfiltruje 97 % UVB žiarenia.
Takže neplatí, že tridsiatka nás ochráni dvakrát viac ako pätnástka. Používanie vyššieho SPF sa však považuje za výhodu, lebo ľudia aj tak nepoužívajú adekvátne množstvo opaľovacieho prípravku (šesť-sedem čajových lyžičiek na telo dospelej osoby).
Ochrana proti UVA žiareniu – nie je vo forme čísla
Hodnota ochrany pred UVA nie je na prípravkoch na prvý pohľad zrejmá. Neuvádza sa vo forme čísla. Podľa odporúčaní EÚ by mala mať aspoň tretinovú hodnotu deklarovanej ochrany proti UVB. Čiže – čím vyššia UVB ochrana, tým vyššia aj UVA ochrana.
Typy UV filtrov v prípravkoch – minerálne a chemické
Pozrime sa bližšie na typy filtrov v prípravkoch. UV filtre tvoria kľúčovú zložku v opaľovacích krémoch. Existujú dva typy:
Fyzikálne, čiže minerálne: neprenikajú do pokožky, len na nej vytvárajú vrstvu, ktorá odráža slnečné lúče. Sú to jemné čiastočky pigmentov na pokožke, ktoré vytvárajú akýsi film chrániaci kožu odrazom ako tisícky malých zrkadielok. Väčšinou ide o filtre získavané z nerastov. Ľahko sa zmývajú vodou, takže prípravok s ich obsahom je potrebné aplikovať často. Nevýhoda môže byť aj v tom, že sa ťažšie rozotierajú a vstrebávajú a zanechávajú biele šmuhy. Podľa slov onkodermatologičky MUDr. Zuzany Zelenayovej u detí do troch rokov by sa mali používať výlučne minerálne ochranné filtre.
Chemické: obsahujú uhlíkové zmesi, ktoré absorbujú isté vlnové dĺžky UV žiarenia. Ide o priemyselne vyrábané filtre, ktoré by mohli mať aj negatívny, napr. alergénny vplyv. Ich výroba sa však neustále vyvíja, čo vedie ku zvýšenej bezpečnosti pri ich používaní. Sú odolnejšie pri pobyte vo vode. Rozhodne je lepšie používať krém na ochranu pred slnkom s chemickými filtrami ako žiadny.
Rizikové UV filtre
Európska komisia povoľuje v kozmetike použitie cca troch desiatok UV filtrov. A toto sú len niektoré filtre, ktoré predstavujú vážne riziko, ukladajú sa v organizmoch aj prostredí, sú zle biologicky rozložiteľné, toxické pre ryby aj riasy a spôsobujú aj bielenie koralov. Navyše ide aj o hormonálne aktívne látky:
- Butyl methoxydibenzoylmethane (starší druh chemického UVA filtra, známy aj ako avobenzón)
- Ethylhexyl dimethyl paba (používajú ho najmä v kozmetike v Kórei)
- Octocrylene (oktokrylén, potenciálne karcinogénny, koncentrácie do 10 % by mali byť bezpečné)
- Homosalate (homosalát patrí medzi salicyláty, chemický filter chrániaci pred UVB s vplyvom na hormonálnu rovnováhu)
- 4-Methylbenzylidene camphor (organický derivát gáfru, absorbuje sa do tela, má estrogénovú aktivitu, vysoký risk kožných alergií, poškodzuje koraly…)
Existujú, samozrejme, aj iné filtre, ktoré sa považujú za čiastočne rizikové alebo o ich dosahu nie je v súčasnosti dostatok informácií.
Na tlačovej konferencii o nemelanómovej rakovine v máji minulého roka onkodermatologička Zelenayová menovala bezpečné UV filtre, napr. Mexoryl Sx, Tinosorb S.
Prípravok je dôležité posudzovať aj z hľadiska dosahu na životné prostredie. Ak sa po natretí prípravkom sprchujeme, kúpeme v rieke, jazere či v mori, látky v ňom obsiahnuté putujú do spodných vôd, riek, oceánov.
Niektoré UV filtre môžu výrazne narúšať životné prostredie (ich toxicita, zlá rozložiteľnosť, schopnosť ukladať sa v organizmoch). Môžu brániť rastu fytoplanktónu a podieľať sa na bielení koralov. Niektoré prímorské štáty, napr. Havaj, obmedzujú používanie niektorých UV filtrov už aj v rámci svojej legislatívy.
Neobsahujú prípravky iné nežiaduce látky?
Pri kozmetických prípravkoch tohto typu by nás teda malo zaujímať aj ich zloženie, ktoré sa povinne uvádza na zadnej strane obalu, v príbalovom letáku či na škatuľke.
Zloženie prípravkov bez nežiaducich látok by malo byť pre výrobcov samozrejmosťou. Vylúčiť treba endokrinné disruptory (napr. propylparabén a butylparabén), aj vonné zložky ako butylphenyl methylpropional a HICC (hydroxyisohexyl 3-cyclohexene carboxaldehyde) alebo látku cyclopentasiloxane (D5).
Tzv. endokrinné disruptory sú totiž látky, ktoré môžu negatívne ovplyvniť prirodzené fungovanie hormonálneho systému.