UV index je pomerne jednoduchý parameter, s ktorým sa občas stretávame pri predpovediach počasia. Vyjadruje mieru pôsobenia UV žiarenia na ľudskú kožu.
Nadobúda hodnoty 0 až 15. Práve v letných mesiacoch dosahuje vysoké čísla, v exotických krajinách až extrémne.
Klimatické zmeny sa v posledných desaťročiach podpísali pod zvyšovanie intenzity UV žiarenia v posledných desaťročiach.
Aj na Slovensku sa už hodnoty UV indexu v najteplejšom období roka pohybujú až do 9,5 z pätnásťstupňovej číselnej škály, čo je približne o dva stupne viac, ako to bolo pred rokmi.
Na zemský povrch zo slnka dopadá predovšetkým viditeľné, infračervené a ultrafialové žiarenie. UV žiarenie nevnímame zrakom, má však značné biologické účinky na organizmy. Meria sa v jednotkách watt na meter štvorcový.
Namerané hodnoty by však verejnosti veľa nepovedali, preto bol zavedený UV index. Mnohé národné meteorologické služby poskytujú aktuálne hodnoty UV indexu a predpovedajú aj jeho hodnotu na budúci deň. Na Slovensku to robí Slovenský hydrometeorologický ústav.
Čím je teda počas dňa slnko na oblohe vyššie, tým je UV žiarenie silnejšie a UV index vyšší.
Dá sa to zjednodušiť do vyjadrenia:
- čím je náš tieň kratší, tým kratšie treba byť na slnku. Hodnota UV indexu rastie od zemských pólov smerom k rovníku. U nás má UV index najvyššie hodnoty v letných mesiacoch okolo poludnia.
Otázky a odpovede o UV žiarení
Môžem sa opáliť až spáliť, ak ma slnečné lúče na koži nepália?
Áno. UV žiarenie pre jeho nízku energiu na pokožke bezprostredne necítiť.
Chráni opálená pokožka pred ďalším spálením?
Opálenie pokožky je vlastne reakciou na UV žiarenie a pred ďalším spálením chráni len čiastočne. Pigment v pokožke pôsobí ako filter, prepustí menej slnečných lúčov, pri fototypoch 1 či 2 však takéto opálenie vytvára zanedbateľnú ochranu.
Sčítavajú sa negatívne účinky opaľovania?
Áno, hovorí sa o tzv. kumulatívnom efekte opaľovania. Naša koža si každé spálenie pamätá a jej regeneračná schopnosť s vekom klesá.
Vidieť to najmä na rukách námorníkov či farmárov, keď sa následkom chronického poškodzovania kože slnkom vytvorí tzv. farmárska koža, takisto na rukách žien navštevujúcich pravidelne soláriá, keď fotostarnutie predbehne ich vlastné biologické hodiny.
Je nevyhnutné opaľovať sa kvôli tvorbe vitamínu D?
V poslednom období sa často hovorí o nedostatku vitamínu D u našej populácie. Je to problémom najmä počas neskorej jesene a zimy, keď sa zásoby „déčka“ z leta minú v priebehu približne 3 mesiacov. V tomto období stačí na optimálnu tvorbu vitamínu D pobyt na slnku približne dvakrát do týždňa v trvaní 15–30 minút s odhalenou tvárou, rukami, chrbtom a plecami. Tvorba závisí aj od prítomnosti kožného farbiva melanínu, čím má človek svetlejšiu pokožku, tým viac „déčka“ sa mu tvorí. Za 10 minút sa takto v lete vytvorí aj 10 000 IU (medzinárodných jednotiek) vitamínu D. Takéto krátke slnenie sa nepovažuje za rizikové ani pre starnutie kože, ani pre vznik nádorových ochorení kože.
Chráni potenie pred slnkom?
Pri zvýšenej aktivite a teple dochádza k tepelnej samoregulácii: človek sa potí, pot sa odparuje a vďaka tomu sa telo ochladzuje. Potenie teda pôsobí proti nebezpečnému prehriatiu. Ochrana pred slnkom, ktorú môže dosiahnuť kyselina urokánová obsiahnutá v pote, je však malá.
Chránia textílie pred slnkom?
Oblečenie do istej miery chráni pred UV žiarením. Miera tejto ochrany závisí od materiálu a jeho spracovania (potlač, zafarbenie). Napríklad mokré tričko dosahuje iba ochranný faktor (SPF) 5. V špecializovaných predajniach možno nájsť funkčné oblečenie pre športové a voľnočasové aktivity, ktoré poskytuje kvalitnú UV ochranu.
Faktory ovplyvňujúce UV žiarenie a UV index
- výška slnka
- nadmorská výška
- rozptyl v atmosfére
- oblačnosť
- odraz od povrchu
- atmosférický ozón
Odporúčaný maximálny čas opaľovania v minútach v závislosti od fototypu pokožky
| UV index | I. | II. | III. | IV. |
| 1. | 130 | 170 | 230 | 300 |
| 3. | 45 | 55 | 80 | 100 |
| 5. | 25 | 35 | 45 | 60 |
| 7. | 19 | 25 | 35 | 45 |
| 9. | 15 | 20 | 25 | 35 |
Hodnota ochranného faktora SPF na konkrétnom prípravku znamená, koľkokrát sa môže pobyt na slnku predĺžiť oproti času uvedenému v tabuľke.
Určite si svoj fototyp
| Kožný fototyp | Charakteristika | Reakcia kože na slnko | Hranica sčervenania kože bez ochrany |
| I. | veľmi svetlá koža, ryšavé vlasy, pehy | vždy sa spáli, niekedy sa opáli do červena, nikdy nepigmentuje | 10 minút |
| II. | svetlá koža, svetlé vlasy | vždy sa opáli do červena, niekedy slabo pigmentuje | 10–20 minút |
| III. | stredne svetlá koža, tmavoplavé až tmavé vlasy | niekedy sa opáli do červena, zriedkavo sa spáli, vždy pigmentuje | 20–30 minút |
| IV. | tmavá koža, tmavé vlasy | nikdy sa nespáli, veľmi dobre pigmentuje | 45 minút |
Druhy UV žiarenia
UVA: Poškodzuje kolagénové a elastínové vlákna a spôsobuje predčasné starnutie kože (photoageing), vznik prekanceróz (predrakovinových stavov).
Dávky UVA žiarenia sa počas života zrátavajú, človek si ich zbiera akoby do košíka. Hovorí sa tomu kumulatívny efekt, resp. chronické kumulatívne poškodenie kože.
UVB: Spôsobuje solárny erytém, zápal, čiže známe sčervenanie pokožky po opaľovaní. To je akútne poškodenie kože. Tento typ žiarenia umožňuje tvorbu vitamínu D.
UVC: Nemá negatívne účinky, filtruje ho zemská atmosféra.