Foto: archív
Prečo by sme si mali dať každé dva roky v rámci preventívnej prehliadky skontrolovať krv?
Vyšetrenie krvného obrazu dokáže včas odhaliť množstvo ochorení, často je to napríklad anémia. Prichádzajú k nám ale aj pacienti, u ktorých neskôr zistíme ochorenie kostnej drene, a jeho prvým prejavom je aj zvýšený počet leukocytov v krvnom obraze. Taká chronická myelocytová leukémia sa až u polovice pacientov zistí náhodne buď pri preventívnej prehliadke, alebo pri predoperačnom vyšetrení. Zväčša sa vôbec neprejavuje a jej odhalenie umožní včasné začatie účinnej liečby aj prevenciu neskorších komplikácií.
Aké príznaky sú pre rakovinu krvi a kostnej drene typické?
Akútna leukémia sa vždy nejako prejaví a pacientov k lekárovi privedie pomerne veľké spektrum príznakov. Často sa sťažujú na slabosť, únavu, dýchavičnosť, mávajú infekčné prejavy, ktoré nereagujú na antibiotickú liečbu, zvýšené teploty, nadmerne sa potia, môžu mať krvácavé prejavy. Ak sa všeobecnému lekárovi niečo nezdá – napríklad pacient má angínu, doberie antibiotiká a je stále chorý, urobí vyšetrenie krvného obrazu, kde sa v prípade leukémie určite objavia nejaké odchýlky. Takého pacienta potom odošle do hematologickej ambulancie. Rozpoznať chronickú leukémiu je zložitejšie, mnohí pacienti nemajú žiadne prejavy a zistí sa často náhodne. Prípadné klinické prejavy ako mierne zvýšené teploty, potenie, nechutenstvo a chudnutie sú zasa pomerne nešpecifické.
Vedia ich všeobecní lekári dobre odhadnúť?
Niektoré áno. Napríklad lymfómy sa prejavujú okrem spomínaných príznakov aj pomerne typickým zväčšením lymfatických uzlín v rôznych oblastiach, ktoré si pacienti vedia aj sami nahmatať – na krku, pod pazuchami, v slabinách. Ale nie každá zväčšená uzlina hneď znamená nádorové ochorenie. Uzliny sa veľmi často zväčšujú pri rôznych vírusových alebo bakteriálnych infekciách. Bývajú zväčša bolestivé, koža nad nimi je začervenaná a po odznení infektu sa opäť zmenšia.
Mnohopočetný myelóm je nádorové ochorenie plazmatických buniek v kostnej dreni. Normálne plazmatické bunky produkujú protilátky a hrajú kľúčovú úlohu v našom imunitnom systéme. Ich nekontrolovaný rast však vedie k bolestiam a zlomeninám kostí, anémii, infekciám a k ďalším komplikáciám.
V počiatočných štádiách toto ochorenie nemá špecifické príznaky, podľa ktorých by ho bolo možné ihneď odhaliť. V neskorších štádiách nastupujú bolesti kostí – chrbtice alebo rebier, únava, slabosť, strata hmotnosti, častejší výskyt infekcií, krvácavosť, opuchy, ktorými sa prejavujú aj iné ochorenia.
Preto sa pri dlhodobých bolestiach chrbta, často aj komplikovaných patologických zlomeninách na mnohopočetný myelóm často nemyslí, a pacienti opakovane navštevujú ortopédov, neurológov či reumatológov, kým sa dostanú k nám na hematológiu. Riziko tohto ochorenia rastie s vekom a najčastejšie sa diagnostikuje po 65. roku života, ale čoraz viac už postihuje aj mladšie generácie.
Na leukémiu zomrel nedávno aj 86-ročný bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi. Jeho ochorenie sa týka najmä starších mužov?
Taliansky premiér mal diagnostikovanú chronickú myelocytovú leukémiu. Ide o ochorenie skôr starších ľudí, medián veku v čase diagnózy sa uvádza 55 rokov. O niečo častejšie sa vyskytuje u mužov, ale klinický priebeh je podobný pri oboch pohlaviach. Ako už názov choroby hovorí, ide o chronické ochorenie. V súčasnosti sa už veľmi dobre lieči ambulantne a nie je nutné podávať ani chemoterapiu. Mnoho pacientov sa pomocou tabletkovej biologickej liečby dostane do remisie alebo liečbu dokonca ukončí.
Možno náchylnosť na rakovinu krvi a kostnej drene odhaliť genetickými testami?
Leukémia nie je dedičné ochorenie. Ak vám zomrel rodič na leukémiu, nemusíte sa báť, že ju po ňom zdedíte. Existuje však istá genetická predispozícia k vyššiemu výskytu nádorových ochorení všeobecne. Stretávame sa s rodinami, v ktorých sa vyskytujú viaceré rôzne onkologické ochorenia u mnohých členov, na druhej strane existujú zase rodiny s dominantným výskytom kardiovaskulárnych ochorení alebo cukrovky. Náchylnosť na leukémiu sa však v súčasnosti genetickými testami dokázať nedá.
Takže sa genetické testy vôbec nerobia?
Genetické vyšetrenie robíme až pri známej diagnóze leukémie, pomáha nám jednak potvrdiť diagnózu, keďže niektoré typy leukémie sú spojené s určitými genetickými zmenami, jednak stanoviť prognózu u konkrétneho pacienta a tiež nám pomáha pri sledovaní efektivity liečby.
Každého pri podozrení na leukémiu čaká odber kostnej drene?
Ak máme podozrenie na akútnu leukémiu, odber kostnej drene je nevyhnutný. Pri niektorých typoch chronických leukémií, a najmä u starších pacientov, na odbere kostnej drene až tak striktne netrváme, veľmi veľa vecí už v súčasnosti vieme zistiť aj z periférnej krvi. Vyšetrením kostnej drene zistíme presné percentuálne zastúpenie nádorových buniek, stav ostatnej zdravej krvotvorby, odoberáme tiež vzorky na ďalšie vyšetrenie, ktoré nám pomôžu pri spresnení diagnózy.
Ako odber kostnej drene bolí?
Kostná dreň sa odoberá v lokálnom znecitlivení z lopaty bedrovej kosti. Nie je to úplne bezbolestné vyšetrenie, ale pacienti, ktorí už napríklad absolvovali gastroskopiu, vravia, že tá bola nepríjemnejšia. Odber kostnej drene je ambulantný zákrok, trvá pár minút, pacienti nemusia byť nalačno a po odbere normálne odchádzajú domov. Každý človek má, samozrejme, iný prah bolesti a každý toto vyšetrenie znáša inak.
Akú majú prognózu pacienti s rakovinou krvi a kostnej drene? Kedy treba pristúpiť k transplantácii kostnej drene?
Prognóza pacientov je veľmi individuálna a závisí aj od biologických vlastností choroby. Pri akútnej leukémii dospelých pacientov po podaní niekoľkých cyklov chemoterapie, ktorá ich v ideálnom prípade dostane do remisie, takmer vždy pristupujeme k transplantácii kostnej drene. Tento zákrok má mnoho rizík, ale je často jedinou možnosťou vyliečenia. Pri chronických leukémiách uprednostňujeme biologickú liečbu s minimom vedľajších účinkov a transplantácia kostnej drene sa vykonáva len veľmi zriedkavo.
Ako to funguje s darcovstvom kostnej drene?
Národný register darcov kostnej drene funguje u nás na Klinike hematológie a transfúziológie v Bratislave od roku 1995. V HLA laboratóriu, ktoré je jeho súčasťou, sa vyšetrujú transplantačné znaky pacientov, ich rodín a dobrovoľníkov s cieľom nájsť vhodného darcu. Ide o chorých na leukémiu, lymfóm, myelodysplastický syndróm, mnohopočetný myelóm a iné závažné choroby krvotvorby, ktoré sa nedajú liečiť iným spôsobom.
Aká je pravdepodobnosť, že nájdete darcu v rámci rodiny?
Pravdepodobnosť, že nájdeme HLA zhodného darcu v rámci rodiny, je, žiaľ, z genetických dôvodov približne len 25 %. Register preto zabezpečuje vyhľadávanie nepríbuzných darcov krvotvorných buniek pre detských a dospelých pacientov doma aj v zahraničí. Národný register darcov kostnej drene je napojený na medzinárodnú sieť registrov celého sveta a je schopný v prípade potreby nájsť darcu medzi 22 miliónmi dobrovoľníkov a zabezpečiť dovoz transplantátu.
Koľko je v databáze slovenského registra evidovaných darcov? A kto sa ním môže stať?
V súčasnosti je to takmer 12 000 darcov a záujemcov o zaradenie do registra pribúda, čo nás veľmi teší. Dobrovoľným darcom krvotvorných buniek sa môže stať každý zdravý človek. Mal by byť vo veku od 18 do 45 rokov, vážiť viac ako 50 kilogramov, nesmie mať žltačku typu B, C, musí byť HIV negatívny, nemal by v minulosti prekonať TBC a nemal by trpieť na ochorenia srdca a ciev, prieduškovú astmu alebo iné vážnejšie chronické a autoimunitné ochorenia.
Keď sa zaregistrujem, hneď pôjdem darovať kostnú dreň?
Nie, tak to nefunguje. Dobrovoľný darca sa do registra zaeviduje a osloví sa až v prípade, že sa nájde HLA-identický pacient, ktorý musí podstúpiť transplantáciu. Pokojne sa môže stať, že vás oslovíme až po 10 rokoch od registrácie, preto je dôležité registrovať čo najmladších darcov.
Aké preventívne opatrenia môžeme urobiť, aby sme minimalizovali šancu, že sa v našej krvi alebo kostnej dreni niečo „zvrtne“?
Keďže zatiaľ nepoznáme presný spúšťač choroby, prevencia skôr spočíva v čo najskoršom odhalení choroby a následne v čo najrýchlejšom začatí liečby.
Čo si myslíte o odporúčaniach piť čaje alebo jesť potraviny na čistenie krvi? Údajne je na krv dobré aj červené víno…
K týmto veciam sa treba postaviť vždy racionálne. Ak vám chýba železo, dokážete si pestrou stravou, ako je červené mäso, strukoviny, zelenina, výrazne zlepšiť zdravotný stav. To, že červené víno zlepšuje červené krvinky, je len mýtus. Pri závažnejších ochoreniach treba dôverovať lekárom, veľmi zjednodušene povedané, nikto si ešte leukémiu nevyliečil úpravou stravy alebo pitím čajov.