„Osteoartróza je stav, keď sa opotrebuje chrupavka pokrývajúca styčné plochy v kĺbe,“ vysvetľuje MUDr. Gabriel Kovács z Jednodňovej chirurgie REVIVE v Bratislave. „Existujú rôzne faktory, ktoré majú vplyv na jej vznik, niektoré sú ovplyvniteľné, iné nie.“
Jednou z logických príčin je starnutie, nejakým stupňom tejto choroby trpí každý druhý človek nad 50 rokov. Nasledujú faktory dedičnosti, hoci dosiaľ nebol objavený nijaký gén špecifický pre artrózu. Vie sa však, že artróza bedier a prstov na rukách, bežná u bielej populácie, sa omnoho zriedkavejšie vyskytuje u ľudí afro-karibského pôvodu. Ďalším faktorom je pohlavie – artróza postihujúca väčšinu kĺbov, predovšetkým na rukách, sa vyskytuje častejšie u žien, a to predovšetkým po menopauze. Poukazuje to na možný vplyv zníženej hladiny ženského pohlavného hormónu estrogénu. Ak je postihnutá iba chrupavka, chorý nemá bolesti, pretože chrupavka nemá cievne ani nervové zásobenie. Ťažkosti nastanú až pri zápale výstelky kĺbu. V susedných kostiach v oblasti kĺbu postupne dochádza k procesu prestavby. Znamená to začiatok jeho deštrukcie.
Hlavným rizikovým faktorom artrózy, a to predovšetkým v prípade váhonosných kĺbov ako kolená a bedrá, je obezita. Aj vážne zranenia, úrazy kĺbov, zvyšujú pravdepodobnosť vzniku tohto ochorenia, ktoré sa môže objaviť aj viacero rokov po úraze. K artróze vedú aj športy, ktoré opakovane preťažujú určité kĺby, napríklad vrcholoví futbalisti či tenisti platia daň za tvrdé tréningy aj v podobe kĺbových bolestí. K chybnému zaťažovaniu chrupavky môže viesť aj výrazná plochá noha, nerovnaká dĺžka končatín, vrodené chybné postavenie bedrových kĺbov a mnoho ďalších faktorov.
Pri artróze bolia kĺby po zaťažení
Artrózu možno diagnostikovať na základe príznakov ako bolesť kĺbov a citlivosť na dotyk, ich stuhnutosť a obmedzenie rozsahu pohybu, vŕzganie kĺbu pri pohybe a niekedy opuch, ktorý vznikne nahromadením tekutiny v kĺbovom puzdre. Podobné príznaky má aj pravá reuma (v podobe reumatoidnej artritídy), len s tým rozdielom, že pri zápalovom ochorení sú kĺby často na dotyk teplejšie než okolitá koža, častejší je aj opuch. Artróza je ešte stále typická najmä pre starších ľudí, má ju až 70 percent sedemdesiatnikov. Ľudia s artrózou síce môžu mať problémy s kĺbmi ráno po zobudení, ale často ich rozbolia najmä pri ich zaťažovaní (napr. bedrá a kolená po dlhšej chôdzi a podobne). Pri artróze obyčajne bolieva najmä jeden kĺb, horšie je na tom len jedno koleno alebo len jeden z bedrových kĺbov. Degeneratívne zmeny v kĺbe najlepšie ukáže zobrazovacie vyšetrenie v podobe MRI – je nevyhnutné najmä v prípade plánovanej artroskopickej operácie.
Čo sú chondroprotektíva?
Liečba artrózy (ale aj artritídy) má svoje spoločné znaky v podobe vhodnej pohybovej aktivity nezaťažujúcej nadmerne kĺby (najmä plávanie, bicyklovanie, strečing, joga), spoločné môžu byť aj niektoré lieky odstraňujúce bolesť (najmä nesteroidné protizápalové lieky ako ibuprofén, naproxén, diklofenak), kortikosteroidové injekcie či kĺbová rehabilitácia. Pri oboch ochoreniach sa vykonávajú aj operácie, dokonca náhrada chorých kĺbov umelými.
Pre artrózu je však typické podávanie stavebných zložiek kĺbovej chrupavky v podobe tzv. chondroprotektív – prípravkov obsahujúcich glukozamín, chondroitín či kolagén. „Kyselina hyalurónová (bežne sa nachádza v kĺbovej tekutine) sa môže injekčne vstreknúť priamo do kĺbu a pri artróze uľaviť od bolesti aj na niekoľko mesiacov,“ dodáva ortopéd Kovács.