V prvom štádiu ochorenie nie je vidieť ani pod röntgenom. Keď začnete cítiť bolesť na prsiach a vykašliavať krv, býva už väčšinou neskoro

Máte pocit, že vás sa táto diagnóza netýka, veď ste mladí a nefajčíte? Čoraz častejšie dochádza k nálezom aj u ľudí v strednom veku a nefajčiarov. Niekde sa uvádza, že nefajčiari tvoria viac ako 20 percent pacientov s rakovinou pľúc.

Až 70 percent pacientov s karcinómom pľúc je diagnostikovaných v pokročilom štádiu ochorenia. Na Slovensku ročne pribudne viac ako tri tisíc nových prípadov karcinómu pľúc a dve tisíc úmrtí. Na toto ochorenie zomiera viac ľudí ako na rakovinu prsníka a kolorektálny karcinóm spolu.

Fajčiar alebo nefajčiar, ak ide o zdravie hanba, že si za toto ochorenie môžete sami alebo strach, že vám niečo nájdu, musí ísť bokom. Na Slovensku je v I. štádiu diagnostikovaných len 10 percent ochorení. Dôvodov, prečo je to tak, je ale viac, ako len samotné otáľanie s návštevou u lekára.

Stovky ľudí zomrú zbytočne

Všeobecní lekári združení v Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska a pneumológovia už nechcú ďalej čakať na skríningový program s primárnou prevenciou, ktorý mal byť spustený tento rok a dokázal by odhaliť rakovinu pľúc v ranom štádiu, prípadne ešte skôr, ako sa choroba vôbec prejaví. Rozhodli sa vziať iniciatívu do vlastných rúk, pretože neskoro diagnostikovaných prípadov na Slovensku pribúda a ročne zbytočne zomierajú stovky ľudí.

Navrhujú vytvoriť Štandardný diagnostický a terapeutický postup, v ktorom bude jasne zadefinované, ako má všeobecný lekár postupovať v prípade, ak príde do kontaktu s pacientom so symptómami ochorenia alebo s rizikovým pacientom.

Máte príznaky alebo ste rizikoví?

K rizikovým pacientom patria tí, u ktorých sa rakovina pľúc alebo iná rakovina vyskytla v rodine, fajčiari, s vekom nad 50 rokov.

„Prvými príznakmi sú pretrvávajúci až chronický kašeľ, vykašliavanie s prímesou krvi, dýchavica, únava či bolesť na hrudníku,“ vysvetľuje pneumológ Michal Šenitko. V tomto momente však už väčšinou ide o pokročilé štádium ochorenia a rakovina sa môže dostať do lymfatických uzlín, odkiaľ sa začne šíriť pomocou metastatického bujnenia.

Problém je, že v skorých štádiách sa rakovina pľúc nemusí nijako prejaviť. „V počiatočnom štádiu je ťažko identifikovateľná aj na RTG, preto je potrebné CT vyšetrenie,“ pokračuje pneumológ M. Šenitko.

Môže to byť doslova otázka rokov života. „Miera 5-ročného prežívania u pacientov s metastatickým karcinómom pľúc je len 10 percent. Pri včasnom záchyte karcinómu sa táto miera zvyšuje na 60 percent,“ uviedol pneumológ a predseda Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti Ivan Solovič.

Neskôr môže byť naozaj neskoro

Mnohokrát sa problém odhalí až pri vyšetreniach na iné ochorenia, prípadne pri úrazoch. „Pri rakovine pľúc ale rozhoduje čas,“ vysvetľuje všeobecná lekárka Monika Palušková. Liečba pokročilých štádií má oveľa horšiu prognózu. „Cieľom skríningu je zachytiť čo najviac pacientov v prvých dvoch štádiách, aby mohli podstúpiť cielenú chirurgickú liečbu,“ dodáva pneumológ M. Šenitko.

Ďalším problémom je, že priemerný čas na Slovensku, kým sa pacient dostane k liečbe od prvých symptómov, je viac ako 160 dní. Podľa pneumológa Michala Šenitka rastie riziko úmrtia na rakovinu pľúc s každým oneskorením liečby o jeden mesiac o 10 percent. Iniciatíva všeobecných lekárov a pneumológov tak môže na Slovensku zachrániť ročne desiatky životov.

„Potrebujeme zvýšiť povedomie ľudí o rizikových faktoroch karcinómu pľúc, dbať na prevenciu a na skorý záchyt pacienta už u všeobecného lekára, ktorý ho môže včas poslať k pneumológovi s už zrealizovanými základnými vyšetreniami,“ uviedol predseda Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti Ivan Solovič. Prax totiž ukazuje, že až 70 percent pacientov s pretrvávajúcim kašľom nemá na Slovensku zrealizovaný ani röntgen.