Netreba sa zbytočne znepokojovať dopredu, môže to byť len prechodná duševná vyčerpanosť či silný stres, popísané príznaky sedia napríklad i na depresiu. Na druhej strane prípadov demencie stále pribúda aj v mladších vekových ročníkoch a obozretnosť je na mieste.
Ak chcete orientačne zistiť, či náhodou nemôže ísť o začínajúcu alebo už pokročilejšiu demenciu, urobte si doma jednoduchý test s hodinami, ktorý využívajú aj lekári pri určovaní diagnózy. Je však nutné prihliadať k tomu, že nie ste odborník a interpretácia výsledku môže byť skreslená či nesprávna. Ak sa však bude nakreslený obrázok – preto o kreslenie pôjde – výrazne odlišovať od skutočnosti, s návštevou lekára váhať netreba. Prvou voľbou je praktik, ktorý už ďalej nasmeruje do ordinácie neurológa.
Ako teda na to?
„Test kreslenia hodín je rýchla orientačná skúška slúžiaca k zisteniu kognitívnych (rozumových, poznávacích) porúch a demencie. Úlohou vyšetrovaného je nakresliť ciferník, správne umiestniť všetky čísla a dve rôzne dlhé ručičky tak, aby ukazovali požadovaný čas, najčastejšie 11:10,“ popisujú českí lekári A. Bartoš, M. Janoušek, R. Petroušová a M. Hohinová, ktorí v časopise Česká a slovenská neurológia predstavili svoj výskum. V ňom hodnotili, ako test s hodinami zvládajú zdraví seniori a tí s už diagnostikovanou demenciou.
Veľké obavy vzbudzuje, ak človek namiesto kruhu nakreslí vajíčko alebo sa od správneho tvaru odchýli úplne. Varujúce tiež je, ak ručičky nevychádzajú zo stredu ciferníka, majú obe rovnakú dĺžku alebo ukazujú nesprávny čas. Na ochorenie poukazujú i číslice, ktoré sú mimo ciferníka. Odborní lekári majú k dispozícii stupnicu, podľa ktorej určujú mieru poškodenia mozgových funkcií, hoci, samozrejme, na diagnostiku používajú oveľa viac vyšetrovacích nástrojov. Toto je iba jeden z nich.
Ľudia s demenciou, ktorá ešte len začína, zväčša nemajú problém nakresliť správne kruh a číslice, avšak horšie je to už s namaľovaním ručičiek, zistili lekári vo svojom výskume. V pokročilejších štádiách sa chorým už nedarí nakresliť správne ani kruh a číslice.
Obávaný Alzheimer
Najčastejšou formou demencie je Alzheimerova choroba, zaberá 50 až 60 percent všetkých prípadov. Najčastejšie sa vyskytuje v seniorskom veku. Má ju každý dvadsiaty človek nad 65 rokov. Výskyt ochorenia potom prudko stúpa okolo osemdesiatky. Po nej už Alzheimerova choroba trápi každého piateho seniora. Výnimočne sa môže objaviť v mladom veku, okolo tridsiatky.
Chorý postupne prestáva správne „čítať“ realitu, stále viac žije vo vlastnom svete, kde často hrajú dôležitú rolu spomienky z minulosti. Tie môžu byť živšie ako to, čo sa odohráva v skutočnosti. Postihnutý demenciou prestáva zvládať úkony bežného života a potrebuje i celodennú starostlivosť okolia. V pokročilých štádiách už chorý nespoznáva ani najbližších.
Skutočne účinná liečba demencie, ktorá by chorého vrátila späť do pôvodného života, žiaľ, v súčasnosti neexistuje a progres choroby je nevyhnutný. Dnes dostupné lieky neriešia príčinu choroby, ktorou je degenerácia mozgových buniek. Obmedzujú sa len na tlmenie príznakov a na istú stabilizáciu psychického stavu. Ak sa medikamenty nasadia včas, v počiatočnom štádiu môžu spomaliť ďalšie zhoršovanie ochorenia, ku ktorému však časom tak či tak príde.
Nedarí sa nakresliť správny čas? Žiadnu paniku
Nakreslenie správneho času môže robiť menšie či väčšie problémy aj duševne úplne zdravým ľuďom. Príčina je zjavná, ľudia si už odvykli sledovať čas na nástenných hodinách alebo na náramkových hodinkách. Ako pokročili deň či noc, to sa už zväčša dozvedáme z displeja mobilného telefónu.