Plesne vzniknú veľmi rýchlo, no ťažko sa ich zbaviť, čo potvrdí každý, komu už raz zaklopali na dvere. Lepšie im predchádzať, a to kombináciou optimálnej interiérovej teploty, správnej vlhkosti vzduchu a účinného vetrania.
Šetriť drahé energie chce asi každý, avšak niekedy to za to nestojí. Príliš nízka teplota, ktorá plesniam vyslovene praje, je osemnásť stupňov a menej. Teplota nad 20 stupňov je už bezpečnejšia, okolo 22 stupňov ešte viac. Správne nastavená teplota vzduchu však nie je jediným preventívnym opatrením proti plesniam. Nemenej podstatnú rolu hrá i vlhkosť vzduchu. Tá by sa mala pohybovať v rozpätí od 40 do 60 percent.
Optimálny rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou bráni plesniam
Počas chladného obdobia nemá byť rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou v byte viac ako päť stupňov. Veľa ľudí v snahe ušetriť na noc celkom vypne kúrenie, čo počas mrazivých nocí môže spôsobiť naozaj výrazný pokles teploty. Veľký rozdiel spôsobuje kondenzovanie pary a odtiaľ je už k vzniku plesní len malý krok.
Vetranie nepodceňujte
Treťou vecou, na ktorú treba v zime myslieť, je správne vetranie, a to nielen ráno a večer, ale aj po činnostiach, ktoré výrazne zväčšujú vlhkosť v byte. „Ak sa vlhký vzduch nevymení za čerstvý, suchší, stúpa riziko, že sa vytvorí pleseň. Kondenzácia pary a vlhkosť na povrchoch sú oveľa významnejšie pre rozvoj plesní ako relatívna vlhkosť vzduchu. Treba mať na pamäti, že varenie, sušenie bielizne, sprchovanie či intenzívne cvičenie zvyšujú vlhkosť vzduchu, čomu treba prispôsobiť aj režim vetrania,“ pripomína Úrad verejného zdravotníctva SR.
Zimné vetranie nie je nič ťažkého, veľa ľudí však jeho zásahy neovláda. Chyby ich môžu stáť nielen peniaze minuté v dôsledku riešenia vzniknutých plesní, ale aj zdravie. Plesne sú zodpovedné za vznik viacerých chronických ochorení, vinníkom sú toxické látky mykotoxíny.
„Existencia plesní nepredstavuje pre človeka priame ohrozenie zdravia, za negatívne účinky na zdravie sú zodpovedné emisie z plesní. Spóry podporujú vznik a zhoršujú priebeh astmy a alergických ochorení. Niektoré druhy okrem alergizujúceho pôsobenia vyvolávajú aj zápalové procesy, najmä časté zápaly dýchacích ciest,“ uvádzajú hygienici. Priamym kontaktom s plesňami môže dôjsť k ochoreniam kože, ako sú ekzémy a plesne.
Pri svojom raste plesne produkujú prchavé látky, ktoré zodpovedajú za typický plesňový zápach. Ako upozorňuje úrad, tieto látky poškodzujú sliznice dýchacích ciest, spôsobujú dráždenie očí, nosa, krku.
Päť minút a dosť
V zime sa odporúča vetrať pri naplno otvorených oknách krátko, v trvaní maximálne piatich minút. Ak je vonku veľmi zima, môže to byť aj o niečo menej a naopak. Len krátke vetranie zabezpečí, že podlahy a steny zostanú aj naďalej teplé, čím sa zabráni veľkým teplotným stratám a zároveň sa zníži riziko vzniku plesní. Nebojte sa vytvoriť v domácnosti silný prievan, k výmene vzduchu tak dôjde veľmi rýchlo. Na zlepšenie efektu môžete pustiť aj digestor.
Vetrajte asi štyrikrát denne. Určite ráno, keď sa zobudíte, pretože počas noci sa v perinách vytvorila vlhkosť. A potom samozrejme večer a dvakrát počas dňa. Sušiacu sa bielizeň dávajte na najteplejšie miesto v byte. V tom najchladnejšom kúte by mohlo sušenie prispieť k vzniku plesní. Snažte sa počas neho častejšie vetrať.
Plesne najprv nie sú vidieť
Tešíte sa, že plesne sa vám ešte v byte neudomácnili? Možno to tak skutočne je a možno len ešte nie sú vidieť a prekvapia už o krátky čas. „Plesne sú mikroskopické organizmy, ktoré sú súčasťou nášho životného prostredia. Bežne nie sú okom viditeľné, zbadáme ich až pri premnožení. Prejavujú sa povlakmi pripomínajúcimi zamat alebo vatu. Na postihnutých miestach sa vytvoria zliate škvrny tmavého, sivého až čierneho, prípadne zelenkastého, niekedy hnedastého sfarbenia,“ popisujú hygienici.
Ako vplýva na zdravie suchý vzduch
Suchý vzduch môže mať na ľudské zdravie rovnako negatívny vplyv ako príliš vlhký. Poškodzuje obranyschopnosť slizníc, ktoré potom nie sú schopné brániť sa vstupu mikroorganizmov. Minimálna prípustná hodnota relatívnej vlhkosti je 30 %. „Suchý vzduch vysušuje sliznice očí, čo môže spôsobiť rezanie, štípanie očí a pocit suchého oka. Dochádza k vysušovaniu dýchacích ciest a narušeniu ich prirodzenej vlhkosti. To môže spôsobiť opuch slizníc so zvýšenou produkciou hlienov. Dôsledkom je zvýšená chorobnosť, opakované zápaly očných spojiviek, nosovej sliznice, hrdla a dráždivý kašeľ, dokonca aj zhoršenie symptómov astmy a alergií,“ vymenúva Odbor hygieny životného prostredia ÚVZ SR.
Suchý vzduch ďalej veľmi výrazne vysušuje pokožku. Možno i vy máte pocit, že počas zimného obdobia sa musíte oveľa viac krémovať, pretože na pokožke cítite nepríjemné pnutie. Nadmerná suchosť je problém najmä v panelových a podkrovných bytoch.