Začiatkom novembra 2023 sa nočná obloha nad Slovenskom a ďalšími európskymi krajinami rozžiarila červenou a purpurovou polárnou žiarou, ktorá je inak pre tieto zemepisné šírky vzácna. Ide o prírodný úkaz, ktorý pre zdravie ľudí nepredstavuje žiadne riziko.
Tisíce používateľov sociálnych sietí však zdieľali príspevky, podľa ktorých vraj červené odtiene znamenajú, že polárna žiara v atmosfére spaľuje kyslík potrebný pre život na Zemi. Odborníci, ktorých oslovila agentúra AFP, ale potvrdili, že polárna žiara nie je nebezpečná pre ľudské zdravie a nespaľuje kyslík. Úkaz sa vyskytuje tak vysoko v atmosfére, že nemá na ľudí žiadny zaznamenateľný vplyv.
Polárna žiara vzniká, keď sa energeticky nabité častice zo Slnka dostanú k Zemi vo forme slnečného vetra a reagujú s molekulami plynov v horných vrstvách atmosféry. K interakcii dochádza vo výške 80 až 250 kilometrov nad zemským povrchom, najčastejšie v okolí severného a južného polárneho kruhu. Intenzívna slnečná aktivita však môže spôsobiť, že polárna žiara sa rozšíri aj do stredných zemepisných šírok.
Farba polárnej žiary závisí od chemického zloženia zemskej atmosféry a nadmorskej výšky, v ktorej reakcie s atmosférou prebiehajú. Podľa Kanadskej vesmírnej agentúry a Správy národných parkov Spojených štátov sú síce polárne žiary v stredných zemepisných šírkach viditeľné zriedka, ale keď už sa objavia, deje sa tak zvyčajne počas najväčších magnetických búrok a prevládajú v nich červené farby. Červené farby polárnej žiary sa objavujú vo vyšších vrstvách atmosféry, od 200 km do 300 kilometrov nad zemským povrchom.
Ján Kubančák a Šimon Mackovjak, vedci z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied, odmietli tvrdenie o tom, že červený odtieň polárnej žiary je znakom pálenia kyslíka. Vyžiarením fotónov počas javu síce kyslík stratí časť svojej energie, ktorú získal od kozmického žiarenia, ale jeho množstvo sa podľa nich nijako nemení.