Vysoký krvný tlak bežne nesprevádzajú žiadne výrazné príznaky, a tak môže nepozorovane škodiť celé roky. Napriek tomu existujú určité prejavy, ktoré možno za príznaky považovať. Najmä mladí ľudia často tieto príznaky nepoznajú, zanedbávajú a pripisujú ich stresu alebo iným diagnózam. V počiatkoch choroby môže ísť napríklad o poruchy spánku, bolesti hlavy a hrudníka, o bezdôvodnú únavu alebo krvácanie z nosa. V prípade pokročilejšieho štádia hypertenzie už ide o vážnejšie príznaky poškodenia iných orgánov, napríklad srdca, pľúc či poruchy zraku alebo obličiek.
Diagnostika hypertenzie
Diagnóza arteriálna hypertenzia sa určí vtedy, ak je tlak opakovane vyšší alebo rovný 140/90 mmHg minimálne pri dvoch rôznych návštevách u lekára. Pri určení diagnózy sa používa viacero metód:
Opakované meranie krvného tlaku: Pri meraní by mal byť pacient v duševnom a fyzickom pokoji. Keďže samotné meranie krvný tlak zvyšuje (tzv. syndróm bieleho plášťa), meranie sa viackrát opakuje, aby sa určil čo najpresnejší výsledok. Obyčajne sa tlak odmeria 3-krát počas jednej návštevy u lekára a za výsledný tlak krvi sa považuje priemerná hodnota druhého a tretieho merania. U starších pacientov a diabetikov sa niekedy odporúča merať tlak v stoji.
24-hodinové monitorovanie krvného tlaku: Sledovanie krvného tlaku počas 24 hodín sa odporúča najmä:
- ak sú v rámci jedného alebo viacerých meraní zistené významné rozdiely v hodnote krvného tlaku
- ak sa objavia výrazné rozdiely medzi ambulantným a domácim meraním
- ak je vysoký tlak nameraný u človeka s nízkym kardiovaskulárnym rizikom
- u ľudí rezistentných na liečbu alebo pre potreby výskumu.
Ďalej sa odoberá tzv. anamnéza v rámci rozhovoru s lekárom, najmä rodinná anamnéza kardiovaskulárnych ochorení. Z laboratórnych vyšetrení sa robí vyšetrenie moču a krvi, cholesterolu, obličkových funkcií. Niekedy sa ako súčasť diagnostiky hypertenzie môže vykonať EKG, ultrazvukové vyšetrenie tepien, vyšetrenie bielkoviny v moči, vyšetrenie očného pozadia a pod. Pri komplikovanej hypertenzii sa môžu vyšetrovať funkcie mozgu, srdca a obličiek.
Liečba hypertenzie bez liekov
Z dlhodobých výskumov vyplýva, že znížením systolického tlaku o 10 mmHg a diastolického o 5 mmHg klesá riziko mozgovej mŕtvice o 36 %, riziko srdcového zlyhania o 38 %, úmrtnosti na kardiovaskulárne príčiny o 16 % a riziko celkovej úmrtnosti o 10 %.
Všetkým pacientom s vysokým krvným tlakom je odporúčaných niekoľko režimových opatrení:
Pravidelné meranie krvného tlaku a spolupráca s lekárom, zanechať fajčenie, ktoré je hlavným rizikovým faktorom vzniku srdcovocievnych ochorení, zvyšuje riziko náhlej smrti, postihnutia tepien, poškodzuje cievne steny. Po zanechaní fajčenia sa riziko ochorení srdca a ciev rýchlo znižuje.
Zníženie telesnej hmotnosti u ľudí s nadváhou alebo obezitou, zníženie konzumácie alkoholu, zvýšenie telesnej aktivity – aspoň 30–45 minút 3-, 4-krát do týždňa znižuje krvný tlak aj srdcovú frekvenciu, zníženie príjmu soli, zvýšenie konzumácie ovocia a zeleniny, zníženie príjmu tukov, obmedzenie užívania liekov, ktoré môžu zvýšiť zadržiavanie vody a sodíka v organizme.
Čítajte rozhovor Rozhovor s MUDr. Ivanou Šoóšovou: Aby vaše srdce nezlyhalo
Liečba hypertenzie liekmi
Lieky proti vysokému krvnému tlaku sa rozdeľujú do niekoľkých skupín podľa svojho mechanizmu účinku. Často sa kombinujú, aby sa posilnil ich účinok a znížil sa výskyt nežiaducich účinkov. Ideálne je, ak sa lieky vyberú pacientovi „na mieru“ – podľa výskytu ďalších ochorení a iných faktorov. Bohužiaľ, ak pacienti potrebujú užívať viacero liekov, zvyčajne ich neužívajú správne. Stáva sa, že niektoré prestanú brať, zmenia si dávkovanie alebo úplne prestanú brať lieky aj počas niekoľkých dní či týždňov.
Riešením by mohli byť takzvané fixné kombinácie – spojenie dvoch alebo troch liečiv do jednej tablety. Majú niekoľko výhod: znižuje sa počet tabliet, ktoré musí pacient denne užiť, čím sa zvyšuje ochota pacientov liečiť sa a zároveň sa zlepšuje kontrola tlaku krvi – stúpa efektivita liečby.
Typy liečiv na vysoký krvný tlak
ACE inhibítory – patria medzi základné lieky proti vysokému tlaku a sú vhodné ako monoterapia (liečba jedným liekom), ako aj v kombinácii s inými liekmi. Majú komplexný mechanizmus pôsobenia, a preto im patrí významné miesto medzi liekmi na znižovanie vysokého tlaku.
Sartany – rozširujú cievy, majú ochranný účinok na srdce, cievy a obličky a sú vhodné aj pri cukrovke a zvýšenej hladine cholesterolu. Predstavujú alternatívu k ACE inhibítorom, v zriedkavom prípade, že ich pacient netoleruje.
Diuretiká – znižujú nadmerné množstvo vody a sodíka v tele a tým znižujú krvný tlak.
Betablokátory – na ich účinku sa podieľa niekoľko rôznych mechanizmov pôsobenia, ktoré ovplyvňujú rôzne receptory či hormóny v organizme. Spomaľujú príliš rýchly rytmus srdca a pôsobia proti vysokému tlaku. Najnovšie betablokátory majú aj účinok na rozšírenie ciev.
Blokátory kalciových kanálov – rozširujú cievy a vedú k poklesu odporu v periférnych cievach, čím následne znižujú krvný tlak. Patria medzi základné lieky na hypertenziu a používajú sa ako monoterapia (liečba jedným liekom), aj v kombinácii s inými liekmi.
Alfa1 – blokátory – používajú sa v kombinovanej liečbe pri ťažších formách hypertenzie.
Antihypertenzíva s priamym vazodilatačným účinkom (rozširujúcim tepny) – sú to látky s priamym pôsobením na cievnu stenu s následným znížením odporu v periférnych cievach. Používajú sa výlučne v kombinovanej terapii s betablokátormi alebo diuretikami, výnimkou je monoterapia počas tehotenstva.