Mýtus č. 1: Mŕtvica sa prejaví silnými bolesťami hlavy
V spoločnosti je zaužívaný názor, že náhla cievna mozgová príhoda má ako jeden z hlavných príznakov silnú bolesť hlavu. Môže to tak byť, avšak len v menšine prípadov. Mŕtvica sa zväčša prejaví poruchami funkcie mozgu, medzi ktoré patrí napríklad slabosť končatiny alebo zmätenosť.
„Väčšina pacientov s mozgovou príhodou má ischemickú príhodu, teda príhodu z nedokrvenia, ktorá sa spravidla prejavuje poruchou funkcie. Pacienti nepociťujú bolesť, no napríklad im začnú vypadávať veci z ruky, nevedia niečo povedať a podobne," ozrejmil pre agentúru TASR primár Ján Števlík, primár interného oddelenia Univerzitnej nemocnice Bratislava. Bolesťou hlavy až stratou vedomia sa hlásia takzvané krvácavé cievne príhody. „Tých je ale našťastie menšina,“ uvádza odborník.
Mýtus č. 2: Cievna príhoda postihuje starších
Áno, vo väčšine prípadov tak tomu naozaj je, cievna mozgová príhoda sa týka najmä starších ľudí nad 65 rokov, avšak udáva sa, že až z jednej tretiny postihuje mladších ľudí. Pokojne tridsiatnikov či štyridsiatnikov. Príčinou môže byť nadváha či nadmerný chronický stres, ktoré sa mladým, samozrejme, nevyhýbajú. Mŕtvica sa správa inak ako srdcový infarkt, ktorý prevažne dostávajú starší ľudia. O tom, že cievna mozgová príhoda je problémom aj mladších ľudí, napokon svedčí aj nedávna smrť speváčky Barbary Haščákovej, ktorá na ňu skonala v 43 rokoch.
Mýtus číslo 3: Každá bolesť na hrudi značí infarkt
Bolesť na hrudi vie poriadne vystrašiť, väčšinu ľudí okamžite napadne srdcový infarkt, avšak vôbec to tak byť nemusí. „Často chodia aj mladí ľudia s bodavou bolesťou v ľavej časti hrudníka, ktorú dokážu presne lokalizovať. Tento druh bolesti nikdy nevychádza zo srdca, sú to väčšinou muskuloskeletálne (teda svalovo-chrbticové) problémy alebo bolesti vyvolané stresom,“ poznamenal Ján Števlík.
Bolesť typická pre srdcový infarkt sa objavuje uprostred hrudníka za hrudnou kosťou a môže sa šíriť do pravého ramena, krku či čeľuste. Najčastejšie má podobu tlaku alebo pálenia. Ani bolesť na hrudi však vždy neznamená infarkt, môže sa tak prejavovať napríklad reflux či poruchy trávenia. A aby to bolo ešte zložitejšie, pri infarkte môžu byť dominantné iné príznaky ako bolesť na hrudi, a to najmä u žien. Patrí k nim dýchavičnosť, nevoľnosť, tráviace problémy či bolesť medzi lopatkami.
Mýtus č. 4: Alkohol pomáha srdcu
Veľmi častým mýtom je podľa lekára aj pozitívny vplyv alkoholu na kardiovaskulárne zdravie. V tejto súvislosti sa hovorí najmä o pozitívnych účinkoch vína. Ako však upozornil Ján Števlík, táto informácia je už dávno vyvrátená: „Naopak, je potvrdené, že alkohol zvyšuje výskyt krvácavých mozgových príhod, hypertenzie, porúch srdcového rytmu a mnohých ďalších ochorení.“ Asi neuškodí, ak si občas dáte trochu vína, s tvrdým alkoholom sa však radšej nebratajte, ten je pre zdravie najhorší.
Mýtus č. 5: Príznaky stačí zaspať
Radšej prísť desaťkrát zbytočne ako raz neskoro, hovorí sa. V prípade infarktu a mŕtvice to platí ešte viac. Niektorí postihnutí si však myslia, že zdravotné problémy stačí zaspať, v tom horšom prípade prechodiť a na druhý deň bude všetko v poriadku. Netreba pritom podceňovať ani nenápadné príznaky mŕtvice ako závrať či nepatrné problémy s chôdzou. Môže ísť o takzvanú malú mŕtvicu, ktorej symptómy síce sami odoznejú, avšak jej prekonaním sa zvyšuje riziko „veľkej“ mozgovej príhody v budúcnosti.
K lekárovi sa treba dostať v prípade mŕtvice aj infarktu čím skôr. Záchranári udávajú, že ide o stavy takzvanej prvej hodiny, čo znamená, že ak sa postihnutému dostane pomoc do 60 minút, je veľká pravdepodobnosť, že prežije a ani nebude mať závažné následky. Záleží samozrejme od miery postihnutia srdca či mozgu, v menej závažných prípadoch stačí, ak pacienta ošetria aj o pár hodín. On sám však nedokáže svoj stav vyhodnotiť, preto má zmysel žiadať pomoc aj v prípade menej nápadných zdravotných problémov.
Mýtus č. 6: Ženy sú infarktom postihnuté menej
V skutočnosti nie sú, len ho dostávajú v neskoršom veku ako muži. Do menopauzy ich pred infarktom chránia ženské pohlavné hormóny, po jej nástupe však mužov začnú doháňať, až ich napokon v počte infarktov dobehnú a podľa niektorých prieskumov dokonca až predbehnú. K rastúceme počtu infarktov u žien prispievajú negatívne faktory, ktoré sa rozmohli v posledných desaťročiach. Ide najmä o fajčenie v kombinácii s nadváhou, vysokú hladinu cholesterolu, nedostatok pohybu, nadmerný stres a neliečený vysoký krvný tlak.
Mýtus č. 7: Svoje zdravie máme vo vlastných rukách
Neplatí to stopercentne. Stav ciev môžeme pozitívne ovplyvniť netučnou a nesladkou stravou, pravidelným pohybom a minimalizáciou stresu, avšak to nie sú jediné faktory, od ktorých závisí, či dostaneme cievnu mozgovú príhodu alebo srdcový infarkt. Do hry vstupujú aj vek, dedičné dispozície či pohlavie. Vždy má však zmysel udržiavať sa pomocou vhodnej prevencie v dobrom zdravotnom stave, pretože práve ten môže byť jazýčkom na váhach, ktorý napokon rozhodne, či infarkt alebo mŕtvicu dostaneme alebo nie.