Neuralink, ktorý vyvíja mozgové čipy, dostal vlani od amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) súhlas na prvú klinickú štúdiu na ľuďoch. Čipy majú umožniť postihnutým pacientom znovu sa pohybovať a komunikovať.
Mozgový čip je elektronické zariadenie osadené jemnými elektródami, ktoré prenikajú do mozgovej kôry a „čítajú“ signály, ktoré si odovzdávajú jednotlivé neuróny medzi sebou. Signály potom odovzdávajú počítaču na vyhodnotenie. Vďaka tejto technológii môže napríklad ochrnutý pacient komunikovať s vonkajším okolím iba myšlienkami.
Podľa informácií spravodajského webu BBC štúdia potrvá šesť rokov a počas nej má byť do časti mozgu, ktorá ovláda pohyb, implantovaných 64 ohybných vlákien tenších ako ľudský vlas. Spoločnosť uvádza, že tieto vlákna umožňujú implantátu napájanému batériou, ktorú možno bezdrôtovo nabíjať, zaznamenávať a bezdrôtovo prenášať mozgové signály do aplikácie, ktorá dekóduje, ako sa človek mieni pohybovať.
Svoje produkty Neuralink najskôr testovala na zvieratách. Implantát s veľkosťou mince bol umiestnený do mozgu makaka, ktorý dokázal hrať videohru Pong bez ovládača alebo klávesnice.
Neuralink tvrdí, že chce pomocou týchto implantátov umožniť ochrnutým pacientom znovu chodiť, vrátiť zrak slepým a dokonca liečiť psychické choroby, ako sú depresie. Hovorí aj o spojení mozgu s umelou inteligenciou. Musk si predstavuje, že postihnutí aj zdraví ľudia budú dostávať chirurgické implantáty v lokálnych klinikách. Cieľom zariadenia je podľa neho liečiť množstvo ochorení, ako sú obezita, autizmus, depresie či schizofrénia, ale tiež umožniť prezeranie webových stránok a telepatiu, napísala agentúra Reuters.
Hlavným rizikom implantácie mozgového čipu je podľa odborníkov infekcia či negatívna reakcia imunitného systému človeka.
Implantáty sa už používajú
Neuralink má však konkurenciu, pričom niektoré zo spoločností vyvíjajúce implantáty majú za sebou viac ako 20-ročnú históriu, pripomína BBC. V tejto súvislosti spomína napríklad spoločnosť Blackrock Neurotech, ktorá v roku 2004 zaviedla prvé z mnohých neurálnych rozhraní prepájajúcich mozog s počítačom.
Ďalšia spoločnosť, Precision Neuroscience, sa tiež snaží pomáhať ľuďom s ochrnutím. Jej implantát sa podobá veľmi tenkému kúsku pásky, ktorý sa umiestňuje na povrch mozgu a ktorého zavedenie je podľa spoločnosti výrazne jednoduchšie. Výsledky priniesli aj existujúce zariadenia. V dvoch nedávnych amerických vedeckých štúdiách boli implantáty použité na monitorovanie mozgovej aktivity, keď sa človek pokúšal rozprávať. Túto aktivitu bolo možné dekódovať a pomôcť mu tak s komunikáciou.
Inštalácia čipu do ľudského mozgu nie je ničím novým, neurovedci na vývoji mozgových čipov pracujú už od 70. rokov 20. storočia. V roku 2004 voperovali americkí vedci zo spoločnosti Cyberkinetics mladému Američanovi do mozgu čip, s pomocou ktorého ovláda e-mail a hrá počítačové hry.
V roku 2019 predstavili výskumníci z inštitútu Clinatec v Grenobli implantát, ktorý by po nasadení umožnil kvadruplegikovi pohybovať ramenami alebo sa pohybovať. A vlani v septembri oznámila holandská spoločnosť Onward, že testuje spojenie mozgového implantátu s iným, stimulujúcim miechou, ktorý by tiež umožnil kvadruplegickému pacientovi pohyb.