Príznaky SM sa môžu prejaviť doslova od hlavy až po päty. Existuje viac ako päťdesiat symptómov a pravdepodobne sa nenájdu dvaja pacienti, u ktorých by boli navlas rovnaké. Aj preto môže byť stanovenie diagnózy pomerne náročné. SM môže mať premenlivý a nepredvídateľný priebeh, dokáže vážne zmeniť zdravotný stav a obrátiť hore nohami celý život pacienta i jeho rodiny.
So SM žije na Slovensku pravdepodobne okolo deväť- až desaťtisíc ľudí. Častejšie sú to ženy ako muži. Matematicky to možno vyjadriť tak, že na každých dvoch chorých mužov pripadá šesť chorých žien. Najčastejšie sa objavuje vo veku medzi dvadsiatkou a štyridsiatkou. Nie je však neobvyklé, ak sú prvé príznaky zaznamenanú už v detstve alebo počas dospievania.
Väčšina ľudí má relapsujúco-remitujúci priebeh ochorenia, to znamená, že zažíva obdobia, keď sa príznaky raz alebo dvakrát ročne zhoršia, a trvá týždne alebo mesiace, kým úplne vymiznú alebo sa zmiernia. Nie vždy sa tak ale stane. Niekedy pri ataku môže dôjsť počas relapsu k takému poškodeniu, ktoré spôsobí trvalé postihnutie. Napriek tomu mnoho ľudí môže žiť so SM relatívne normálny život, podmienkou ale je, aby bola diagnóza stanovená včas a choroba bola správne liečená.
Predsedníčka sekcie Sclerosis multiplex pri Slovenskej neurologickej spoločnosti Marianna Vitková na základe prieskumu medzi pacientmi v roku 2021 potvrdila, že kým je stanovená konečná diagnóza SM, prejdú zvyčajne dva roky.
Ako rýchlo sa dostanete k neurológovi špecialistovi na SM, súvisí aj s tým, ktoré príznaky sa prejavia prvé. „Ak je to zápal zrakového nervu alebo porucha hybnosti končatiny, je to pomerne alarmujúci príznak a pacient zvyčajne vyhľadáte lekára včas. Ak sú však prvým prejavom napríklad poruchy citlivosti, môže sa stať, že nielen pacient, ale aj lekár prvého kontaktu ich hneď nevyhodnotia ako potenciálne prvé príznaky roztrúsenej sklerózy a diagnostický proces sa odsunie,“ vysvetľuje neurologička M. Vitková.
Niektoré príznaky môžu po čase aj samy spontánne ustúpiť a k diagnostike sa dostanete až počas ďalšieho vzplanutia choroby. „Medzi týmito relapsami môže ubehnúť niekoľko mesiacov, ale aj rokov,“ upozorňuje odborníčka.
Príčiny sklerózy multiplex
SM je autoimunitné ochorenie centrálneho nervového systému. V bežnej reči to znamená, že imunitný systém napadne vlastné nervové bunky – neuróny. Tie dokážu prijať, viesť, spracovať špeciálne signály – elektrické vzruchy – aj odpovedať na ne. Možno si ich pamätáte z televízneho seriálu pre deti Bol raz jeden život ako poslov, ktorí behali z rôznych častí tela do centrály (mozog a miecha) a roznášali pokyny z centrály do ostatných častí tela.
Výbežky nervových buniek, ktoré vedú tieto vzruchy, sú obklopené ochranným myelínovým obalom. To vďaka nemu prechádza signál z jednej nervovej bunky do druhej „rýchlosťou blesku“.
Pri SM imunitný systém poškodzuje myelínové obaly neurónov, čím sa prenos vzruchov spomaľuje alebo nervový impulz vyhasne ešte pred tým, ako dosiahne cieľové tkanivo. Takéto poškodenie sa nazýva demyelinizácia, a nakoniec sa prejaví neurologickými príznakmi, napríklad zahmleným videním alebo stratou rovnováhy.
Zápalové procesy poškodzujúce mozog prebiehajú aj v období, keď sa pacient cíti stabilne.
Pri SM je veľmi ťažké predpovedať konkrétne príznaky, kedy sa objavia alebo ako budú postupovať, pretože „k útokom“ na myelín môže dôjsť v ktorejkoľvek časti mozgu a miechy, ktoré kontrolujú rôzne funkcie v tele.
Prečo imunitný systém napadne nervové bunky? „Presná príčina nie je objasnená. Predpokladá sa, že túto chorobu nevyvoláva len jeden faktor, ale skôr kombinácia rôznych vnútorných aj vonkajších činiteľov. Úlohu zohráva genetika, ktorá určuje, že sme na rozvoj tejto choroby náchylnejší, spolu s faktormi vonkajšieho prostredia,“ vysvetľuje neurologička a špecialistka na SM M. Vitková.
Do hry tak vstupujú napríklad infekcie. Vedci pred dvomi rokmi zistili, že Epstein-Barrovej vírus spôsobujúci mononukleózu dokáže napodobňovať proteíny v myelíne, čo spôsobuje, že imunitný systém omylom napadne vlastné nervové bunky. Rizikovým faktorom sa ukázal aj nedostatok vitamínu D v tehotenstve a v ranom detstve. Náchylnejší na SM sú fajčiari, obézni ľudia alebo ľudia s iným autoimunizačným ochorením – napríklad s celiakiou.
Čítajte viac Tipy na udržiavanie a zlepšovanie pamäti. Kedy vyhľadať pomoc?
Liečba sklerózy multiplex
Stanoviť diagnózu SM teda nemusí byť jednoduché. „Stále nemáme jeden konkrétny diagnostický test, ktorý by sme urobili a vedeli by sme povedať, či pacient má, alebo nemá roztrúsenú sklerózu,“ pokračuje docentka Vitková. Lekári tak „skladajú“ klinický obraz ochorenia z príznakov, ktoré pacient opíše, aj zo série vyšetrení. „Kľúčovým diagnostickým testom je magnetická rezonancia mozgu a miechy, kde pátrame po zápalových demyelinizačných léziách, ktoré majú svoje charakteristické umiestnenia, tvar a veľkosť.“
Pre definitívne potvrdenie diagnózy sú dôležité aj doplňujúce biochemické laboratórne vyšetrenia krvi a vyšetrenie mozgovomiechového moku. Dôležité je vylúčiť aj iné diagnózy, ktoré sa na SM podobajú. Pacient tak na ceste za diagnózou môže absolvovať až 20 vyšetrení.
Okno liečebných príležitostí je pri SM časovo obmedzené. To znamená, že to, kedy sa s liečbou začne, rozhodne o ďalšom osude pacienta. Čím skôr sa nasadí vysokoúčinná liečba, tým lepšie sa potlačí aktivita ochorenia, a teda aj poškodenie nervového systému.
SM je však zatiaľ v kolónke nevyliečiteľných ochorení. „Máme ale veľmi efektívne spôsoby, ako spomaliť priebeh ochorenia,“ hovorí predsedníčka sekcie Sclerosis multiplex pri Slovenskej neurologickej spoločnosti M. Vitková.
Časom sa aj u liečených pacientov nazhromaždia rôzne neurologické príznaky a takmer každý z nich napokon dosiahne štádium, keď bude mať určitý stupeň invalidizácie. „Cieľom dostupnej liečby je čo najviac predĺžiť obdobie, počas ktorého majú pacienti veľmi dobrú kvalitu života a dokážu viesť normálny rodinný, pracovný a spoločenský život.“