Päť rokov od diagnostiky prežije 76 % slovenských pacientiek, pritom v susednej Českej republike je to 81 % a vo Fínsku 89 %. Vyplýva to z analýzy o zhubných nádoroch prsníka, ktorú pripravili analytici Inštitútu zdravotných analýz (IZA). V nej tiež priniesli návrhy systémových opatrení, ktoré majú za cieľ znížiť úmrtnosť na toto ochorenie a zlepšiť život viac ako tritisíc novým pacientkam ročne.
Analytici zistili, že počet nových prípadov stále rastie a to aj v prípade žien mladších ako 50 rokov. Najvyšší výskyt rakoviny prsníka zistili na západnom Slovensku, pričom nemá súvis len s vyšším nábehom populácie na skríningové vyšetrenia v tomto regióne oproti východu. Výskyt ochorenia stúpa aj vo vekovej skupine medzi 30 a 50 rokom života žien, teda v mladšej, ešte premenopauzálnej populácii žien.
Regionálne rozdiely
„Odporúčame rozšírenie skríningového intervalu o vekovú skupinu 45 až 49 rokov, v súlade so svetovými trendami v sekundárnej prevencii. Od 45 rokov pozývajú na skríning ženy aj v Českej republike, Maďarsku a v Rakúsku,“ vyzdvihujú analytici IZA.
Zároveň sa na Slovensku zistili významné regionálne rozdiely v prežívaní pacientok s rakovinou prsníka. „Tento fakt je potrebné do budúcna podrobnejšie analyzovať, keďže dostupnosť diagnostiky a liečebných modalít sa medzi regiónmi výrazne nelíši a rozdiely môžu byť skôr závislé od takzvanej cesty pacienta pred samotným začiatkom liečby,“ dodávajú analytici.
Jednou z ciest k zlepšeniu tejto situácie je zvýšenie účasti žien na skríningu, čo môže dopomôcť k poklesu úmrtnosti prostredníctvom včasného odhalenia ochorenia a včasného začatia adekvátnej liečby.
„Jedným zo spôsobov, ako k tejto zdravotnej starostlivosti motivovať populáciu je napríklad podmieniť preplácanie benefitov zdravotných poisťovní účasťou na mamografickom skríningu podľa nastavených odporúčaní,“ navrhujú analytici.