To sú výsledky epidemiologickej štúdie, na ktoré upozornil ortopéd, MUDr. Peter Maresch.
Odborníci osteoporotickú zlomeninu charakterizujú ako zlomeninu, ktorá vzniká neprimeraným fyzickým násilím. Podľa MUDr. Petra Marescha môže ísť o prudké posadenie sa na stoličke, prudké zastavenie autobusu a padnutie na sedadlo, či pád z výšky stojaceho človeka – za prítomnosti ďalších rizikových faktorov, ktoré osteoporóza má.
„Keď hovoríme o pacientovi s osteoporotickou zlomeninou, hovoríme o pacientovi, ktorý má ďalšie závažné ochorenia,“ vysvetľuje MUDr. Maresch a dodáva, že práve pre tieto ďalšie závažné ochorenia k zlomenine dôjde. Pripisuje sa k tomu strata rovnováhy, nesprávne užitie liekov alebo napríklad prekážka v byte.
Paradoxne, počet zlomenín sa nezvyšuje v zimnom období (napríklad, keď nasneží). Väčšina z nich vzniká v domácnosti, v zdravotníckych zariadeniach, v domoch dôchodcov, opatrovateľských ústavoch a podobne.
„Človeka s osteoporotickou zlomeninou musíme častokrát najskôr dostať do stavu, aby mohol byť úspešne operačne liečený,“ objasnil Maresch. Narážal na prípady, kedy sa pacient s osteoporózou, ktorý žije sám, potkne na ceste do kúpeľne, spadne a dva dni ho nikto nenájde. Ostane ležať o hlade a smäde, lebo si nedokáže zavolať pomoc a o dva dni ho nájde dcéra, vyhladovaného. „Takého pacienta nemôžeme hneď položiť na operačný stôl a operáciou zlomeniny mu spôsobiť ďalšiu traumu. Na to, aby operačný výkon zvládol, ho najskôr treba pripraviť,“ opísal Maresch bežnú prax.
Vysvetlil, že medzi najzávažnejšie osteoporotické zlomeniny patrí zlomenina horného konca stehnovej kosti. Výsledok je alarmujúci. Len 20 percent takto postihnutých pacientov, ktorí sú adekvátne a kvalitne ošetrení, sa vráti do pôvodnej kvality života. A až 30 percent pacientov umiera do roka – napriek tomu, že boli správne ošetrení.
Veľmi početné, no tiež podceňované a zanedbávané sú aj zlomeniny stavcov s rôznou intenzitou. Pacienti prídu k obvodnému lekárovi zohnutí, skrčení, s určitými bolesťami, no ak nie sú akútne (včerajší pád v električke), lekár to väčšinou berie ako chronickú záležitosť, povedal ďalej ortopéd.
Avšak, podľa jeho slov, podceňovanie tejto diagnózy vedie ku klinickým prejavom. Bolesť, deformita, ohnutie chrbáta, zníženie telesnej výšky a hlavne útlak vnútorných orgánov brušných aj hrudných, so zníženou pohyblivosťou.
Najčastejšie sa lekári stretávajú so zlomeninami predlaktia. Sú ošetrované na mnohých pracoviskách – v chirurgických či ortopedických ambulanciách, kde ich najskôr napravia, no odošlú ďalej. Zmapovať preto presný výsledok týchto zlomenín je veľmi obtiažne.
„Sú mimoriadne závažné, lebo nesprávne ošetrenie takejto zlomeniny vedie k ďalším komplikáciám, ktoré môžu ohroziť funkčnú zdatnosť končatiny. A ak je to dominantná pravá ruka, pre pacienta to znamená veľký hendikep.“ Ako ďalej povedal ortopéd, lekári sa častokrát v prípadoch, kedy sa im nepodarí správne napraviť zlomenú kosť, utiekajú k osteosyntézam, k exaktnému napraveniu a stabilnej fixácii, ktorá potom dokonca zabezpečí, že pacient nemusí v doliečení používať ani sadru a už niekoľko dní po ošetrení môže rukou začať hýbať a rozcvičovať ju.“
Vestník Ministerstva zdravotníctva od lekárov vyžaduje, aby zabezpečili adekvátnu liečbu po prvej osteoporotickej zlomenine pacienta. Stručne spočíva v tom, že pacient prijatý so zlomeninou by mal dostávať kalcium a vitamín D a po ukončení zdravotnej starostlivosti, ktorá môže trvať niekoľko dní ale aj týždňov, by mal byť pacient, ktorý príde na kontrolu (na ortopédiu alebo na chirurgiu), odoslaný na osteologické pracovisko, ktoré zas zabezpečí farmakologickú liečbu pacienta – liečbu zlomeniny, ale aj prevenciu ďalšej.