Cievna mozgová príhoda je tretia najčastejšia príčina smrti po kardiálnych a nádorových ochoreniach a len 10% pacientov, ktorí ju prežijú, ostane bez následkov alebo len s minimálnymi následkami. Každá siedma „porážka“ pritom vzniká v spánku a následky si ľudia všimnú až po prebudení.
Liečba závisí od toho, koľko času uplynie od prvých príznakov. Najväčšiu šancu na záchranu poškodeného mozgového tkaniva máte vtedy, keď sa začnete liečiť do troch hodín od vzniku mozgovej príhody.
Ak prídete do nemocnice po šiestich až dvanástich hodinách, tkanivo už môže byť čiastočne, ale aj úplne a trvalo poškodené. Vtedy možno liečiť už len sprievodné komplikácie.
Čítajte aj Barbara Haščáková zomrela na mŕtvicu v 43 rokoch. Ochorenie si nevyberá, postihuje aj mladých ľudí
Mŕtvici môže predchádzať aj varovanie v podobe „minimŕtvice“. Cievna mozgová príhoda má svoje typické príznaky, ktoré sa môžu zdať napohľad banálne.
Ak vám napríklad zoslabne ruka alebo z nej vypadne šálka, ale o niekoľko minút je všetko v poriadku, aj tak by ste mali spozornieť. Rovnako aj vtedy, keď vás prudko rozbolí hlava, máte nevoľnosti alebo závrat, problémy s koordináciou pohybov či dvojité videnie.
Pri minimŕtvici môže ísť o prechodné nedokrvenie mozgu spôsobené upchatím tepny krvnou zrazeninou, najčastejšie v mieste zúženia, ktoré spôsobili tukové usadeniny.
K takejto ateroskleróze sa najčastejšie „dopracujeme“ nesprávnou životosprávou. Minimŕtvica zvyčajne trvá menej ako hodinu alebo do 24 hodín. V tomto prípade nemusí dôjsť k trvalému poškodeniu – odumretiu nervových buniek v mieste nedokrvenia. Často sa však stáva, že minimŕtvica je varovaním, ktoré zvyčajne predchádza mŕtvici, a tá už po sebe môže zanechať trvalé následky.
„Rozhodujúca je okamžitá liečba, ktorá minimalizuje poškodenie mozgu. Zotavenie závisí od toho, ako sa zdravým oblastiam mozgu podarí prevziať úlohy, ktoré plnilo poškodené mozgové tkanivo.
Do určitej miery, najmä u detí a mladých dospelých, je možné aj zotavenie vďaka schopnosti mozgu kompenzovať poškodenie v jednej oblasti intenzívnejšou prácou v inej oblasti.
Vtedy sa mozog spolieha napríklad na alternatívne dráhy, aby zabezpečil niektoré funkcie alebo prepojil okolie poškodeného miesta. V niektorých prípadoch pomáhajú obnoviť funkcie mozgu rehabilitačné techniky,“ hovorí primár a zástupca prednostu II. Neurologickej kliniky LF UK a UNB Marek Krivošík.
„Najbežnejšie poruchy pamäti sa prejavia napríklad problémami pri ukladaní nových informácií. Predstavte si frustráciu, stres alebo úzkosť, keď okamžite zabudnete to, čo vám niekto len pred malou chvíľou povedal,“ vysvetľuje psychologička Annamária Szevecsek zo Špecializovanej nemocnice FBLR VITALITA n. o. Lehnice, ako cievna mozgová príhoda môže poškodiť krátkodobú pamäť.
Ak je postihnutá napríklad oblasť mozgu zodpovedná za procedurálnu pamäť, zrazu sa stanú komplikované aj bežné naučené pohyby a činnosti – napríklad rozprávanie, ktoré bez toho, aby sme si to nejako zvlášť uvedomovali, vykonávame každý deň.
„Môžete mať problém „len“ s artikuláciou, ale môže sa stať, že celkom prestanete rozumieť hovorenému a písanému slovu. Táto porucha sa nazýva globálna afázia,“ vysvetľuje logopedička Valéria Červenková zo Špecializovanej nemocnice FBLR VITALITA n. o. Lehnice.
„S pamäťou súvisí jeden z príznakov afázie – porucha nominatívnej funkcie, keď neviete nájsť správne slová, ktorými by ste pomenovali predmety a deje, a to v písomnej aj hovorenej forme. Doslova ich máte na jazyku, ale neviete si ich vybaviť.“ Po pár dňoch až týždňoch sa reč môže spontánne upraviť, ale môže sa stať aj to, že už ostane narušená.
Pri cievnej mozgovej príhode ide doslova o minúty a pri podozrení treba okamžite zavolať sanitku, aby zdravotnícky personál mohol začať so záchrannou liečbou už cestou na pohotovosť.
Čítajte viac Zhoršuje sa vám pamäť? V týchto prípadoch si môžete oddýchnuť, demencia to nie je
Dôležitá je aj následná rehabilitácia a kognitívny tréning, ktorý zlepší kognitívne funkcie vrátane pamäti. „Niektoré poruchy pamäti môžu vykazovať zlepšenie v priebehu času aj v súvislosti s prirodzeným uzdravovaním mozgu a plasticitou mozgových štruktúr.
Každý prípad mŕtvice je však iný, preto je dôležitá podrobná diagnostika a individuálny rehabilitačný plán,“ uzatvára psychologička Annamária Szevecsek.
Postupujte krok za krokom
Psychologička radí príbuzným pacientov po cievnej mozgovej príhode.
- Stanovte si realistické krátkodobé ciele, postupné dosahovanie malých úspechov posilňuje motiváciu.
- Pozitívne potvrdzovanie má vplyv na pocit užitočnosti a dôležitosti.
- Za každým pokrokom by mala nasledovať pochvala, ktorá posilňuje sebavedomie aj odhodlanie.
- Podporujte aktivity, ktoré stimulujú myseľ a pamäť, ako sú hádanky, hry a jednoduché úlohy.
- Poskytnite pacientovi priestor na samostatné rozhodovanie a vykonávanie zvládnuteľných úloh, aby ste posilnili jeho pocit nezávislosti.
- Každý je iný a potrebuje iný prístup, preto sledujte reakcie a pocity pacienta.
- Nehanbite sa vyhľadať odbornú pomoc, aby ste dokázali zvládnuť nové situácie.
K ničomu ho nenúťte
- Logopedička radí príbuzným pacientov po cievnej mozgovej príhode.
- Nenúťte pacienta k hovoreniu za každú cenu, komunikujte v rámci jeho schopností a možností.
- Doprajte mu dosť času na rozmyslenie, neukazujte svoju netrpezlivosť, keď sa nevie hneď vyjadriť.
- Hľadajte iné možnosti komunikácie – spôsoby vyjadrovania, gestá, kresbu, písanie, obrázky, fotky, piktogramy.
- Prispôsobte sa zmenám v povahe a v správaní. Niekto reaguje len na podnety zo svojho okolia, je spomalený a nesnaží sa komunikovať, nanajvýš vyjadrí diskomfort alebo bolesť. Iný sa snaží vysvetliť svoje potreby, požiadavky za každú cenu.
Čítajte aj Náhla mozgová príhoda. Švédsky reprezentant stratil vedomie, je v nemocnici na ventilátore
Hlavné príčiny cievnych mozgových príhod
- Vysoký krvný tlak vedie k oslabeniu cievnych stien a zvyšuje riziko krvácania.
- Srdcové ochorenia – arytmia alebo fibrilácia môžu spôsobiť vznik krvných zrazenín v srdci.
- Ateroskleróza vedie k zužovaniu ciev a obmedzuje prietok krvi.
- Diabetes mellitus zvyšuje riziko vzniku aterosklerózy a poškodenia ciev.
- Fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu poškodzujú cievy.
- Fyzická nečinnosť a obezita zvyšujú riziko vysokého krvného tlaku a iných rizikových faktorov.
- Niektoré genetické predispozície môžu zvýšiť náchylnosť k cievnej mozgovej príhode.
- Vysoká hladina cholesterolu v krvi.