Aká je najdôležitejšia funkcia nohy? Je to postavenie nôh na zemi v pokoji a nosenie hmotnosti ľudského tela. Hovorí sa tomu statická funkcia. Pohyb na podložke už predstavuje dynamickú funkciu nohy. Na našom tele všetko so všetkým súvisí. Akákoľvek zmena na chodidle nohy znamená zmenu vo vyosení panvy a naopak, akákoľvek zmena v oblasti chrbtice zas spôsobuje zmenu na chodidlách.
V optimálnom prípade sa na každú nohu pri stoji prenáša polovica hmotnosti ľudského tela. Zmenou postavenia chodidla alebo nerovnomernosťou dĺžky končatín (jedna noha je kratšia) sa však toto rozloženie váhy môže zmeniť aj na 70 ku 30. Chodidlo vo svojej zadnej tretine v optimálnom prípade zachytáva najväčšiu časť hmotnosti tela. Aj preto sa nachádzajú v zadnej tretine nohy mohutné kosti ako pätná, členková, člnkovitá či štvorcová slúžiace ako opora. Smerom dopredu, k prstom, sú už kosti slabšie.
Čítajte aj Správny typ chôdze je bezstarostný, detský krok
Zdravá noha sa pri plnom zaťažení v pokoji opiera o podložku s dobre klenutými klenbami v troch bodoch: pod palcom, pod malíčkom a na päte. Správne rozloženie váhy na chodidle v stoji znamená dve tretiny váhy na pätnej kosti a iba jedna tretina na prednej časti chodidla (čiže na špičke). Pre nositeľky vysokých lodičiek je dobré vedieť, že každý centimeter podpätku na topánke presúva 10 % váhy na prednú časť nohy. Častým nosením takejto obuvi noha postupne mení svoju ortopedickú štruktúru (spočiatku iba svalov, neskôr aj väzov a následne postavenie kostí).
Dynamická funkcia nohy nám umožňuje pohyb po pevnom povrchu. Je to chôdza a beh, ich podstatou je odliepanie nohy od podložky. Správne odliepanie nohy od podložky je možné len pri správnom vyklenutí klenieb, t. j. vtedy, ak sa chodidlo opiera o tri už spomenuté body. Najprv kontakt päty s podložkou, následne sa vonkajšia strana nohy približuje k podložke, až sa jej dotkne spoločne s hlavičkou piatej priehlavkovej kosti. V tomto okamihu sa noha dotýka podložky všetkými troma bodmi.
Vzápätí sa dvíha päta a vo chvíli, keď sa dotýka podložky len hlavička prvej a piatej priehlavkovej kosti, nastane aj odliepanie prstov. Prsty opúšťajú podložku smerom od malíčka k palcu, a ten odráža celú hmotnosť tela na pätu druhej nohy. Už vieme, prečo je palec podstatne mohutnejšie vyvinutý ako ostatné prsty a taký dôležitý pre rovnováhu! Vo chvíli, keď palec jednej nohy opúšťa podložku, pätná časť druhej nohy sa už dotýka podložky. Takto rozložený pohyb, ak sa vykonáva súvisle, nazývame krok. Niekoľko vzájomne spojených krokov nazývame chôdza.
Typy chôdze
Podľa postavenia špičiek chodidla pri chôdzi rozlišujeme rôzne typy chôdze.
A – chôdza špičkami priamo dopredu pozdĺž osi nôh: Pre správne odliepanie nohy od podložky je najvýhodnejšia. Svalová práca je rozdelená najrovnomernejšie, preto je chôdza špičkami priamo vpred hospodárna, málo únavná. Tento typ chôdze však môže vyzerať neesteticky, pripomína akoby chôdzu robota.
B1 – chôdza špičkami von, pri roztvorení špičiek do 30 stupňov: Tento typ chôdze je anatomicky správny, pokladáme ho aj za estetický.
B2 – chôdza špičkami von, pri roztvorení špičiek viac ako 30 stupňov: Ide o nesprávny typ chôdze, veľmi únavný, nehospodárny, ktorý okrem iného spôsobuje zmeny tvaru hlavného kĺbu palca (rýchlo sa opotrebuje a celý palec následne vybočí – vzniká hallux valgus). Táto chôdza je typická pre plocho vybočenú nohu, často sprevádzanú vybočeným palcom.
C – chôdza špičkami dovnútra: Takto chodia veľmi často deti. Chôdzou špičkami dovnútra je pozdĺžna klenba chránená proti možnému poklesu. Váha sa prenáša smerom k vonkajšiemu okraju nohy, vnútorná pozdĺžna klenba nie je preťažovaná. Preto je nevhodné napomínať a učiť deti chodiace špičkami dovnútra inému typu chôdze, ktorý ľahko môže poškodiť klenbu. Zosilnením svalstva, niekedy až v puberte, tento typ chôdze mizne a samovoľne prechádza do typu chôdze špičkami dopredu.
D – Indiánska chôdza: Je umelým typom chôdze, pri ktorom nohy našľapujú za sebou v jednej priamke. Spôsobuje pohupovanie celého tela a je veľmi hospodárna. Svalová práca sa pri nej rozdeľuje na mnoho svalových skupín, čím sa znižuje ich únava. Tento typ chôdze je typický pre modelky.
Beh: Zrýchlená chôdza, pri ktorej sa v určitých chvíľach ani jedna noha nedotýka podložky. Počas behu je svalová práca rovnomerne rozptýlená na veľkú skupinu svalov nielen nohy, ale aj predkolenia a stehien. Beh nespôsobuje žiadne deformácie nohy, pretože je možný len v jednom, a to v správnom, postavení špičiek nôh – špičkami dopredu pozdĺž osi. Z hľadiska chodidiel je preto beh najzdravším, veľmi prirodzeným pohybom.
(Pripravené s pomocou materiálov od Ing. Milady Nádašiovej z Centra pedikúry a podológie v Bratislave.)