Častou, dobre mienenou radou býva – nestresovať sa. „Áno, je to rozumné a zmysluplné, ale rozumiem aj tomu, ak niekoho práve takáto rada vystresuje ešte viac. Ak sa nevenujete tomu, čo cítite a prežívate, neviete ani dobre narábať so stresom a vzniká z toho ďalší stres. Viete, že by ste sa mali upokojiť, no často neviete ako,“ hovorí socioterapeutka Lucia Skladanová. Tak vzniká bludný kruh, keď stres plodí ďalší stres zo stresu, čo môže viesť k rôznym ochoreniam a ťažkostiam.
„Krátkodobý a náhly stres, aký prežívajú napríklad študenti pri skúškach, imunitný systém stimuluje, dlhodobý vplyv stresových hormónov, naopak, imunitu a odolnosť voči patogénom znižuje. Preto sú chronicky vystresovaní ľudia náchylnejší na vírusové, infekčné, ale aj iné ochorenia,“ hovorí Adrián Doboly, odborník na imunitu z biotechnologického laboratória Natures.
Čítajte viac Namiesto protiúzkostných liekov najskôr vyskúšajte ašvagandu
Čoraz viac odborníkov sa prikláňa k názoru, že aj zdravotné problémy, ktorých príčina sa nedá medicínsky určiť, sú výsledkom stresu. Možno i vás už potrápili bolesti brucha či chrbta a vyšetrenia nič nezistili. „Nielen holistická medicína, ale tiež mnoho psychoterapeutov je presvedčených, že choroby majú psychosomatický pôvod a stres zohráva pri ich rozvoji významnú úlohu,“ dodáva L. Skladanová. Pre organizmus je stresom každé konanie, ktoré ide proti nemu, napríklad aj zlé známky či neúspešné skúšky v škole.