Každý rok si vezme život 800-tisíc ľudí na svete. Ide o druhú najčastejšiu príčinu úmrtí vo vekovej skupine od 15 do 29 rokov. U dievčat vo veku 15 až 19 rokov o najčastejší dôvod úmrtia na svete vôbec. Na Slovensku prišlo od roku 2021 k zmene klesajúceho trendu a medziročne vzrástol počet dokonaných samovrážd. Muži u nás ukončujú svoj život šesťkrát častejšie ako ženy. A najohrozenejší sú najstarší muži.
Dôvody sú vždy nejasné
Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že na jednu samovraždu pripadá približne 20 pokusov vziať si život. Ak je príčinou úmrtia telesné ochorenie, nie je ťažké ho jednoznačne odhaliť. Doposiaľ ale nie je možné presne zistiť, aký bol stav duševného zdravia človeka, ktorý sa rozhodol ukončiť svoj život. Preto vznikla metóda psychologickej autopsie, ktorá je založená na hĺbkových rozhovoroch so svedkami takého činu a pozostalými obete samovraždy. Zistilo sa, že približne 60 percent ľudí, ktorí si siahli na život, sa vyrovnávalo s depresívnou poruchou alebo bipolárnou afektívnou poruchou a z nich len tretina podstupovala nejakú formu liečby.
Čítajte aj Hrozí vám demencia, ak spĺňate viaceré z týchto 11 rizikových faktorov
Nie je hanba vyhľadať pomoc
Až tri štvrtiny opýtaných Slovákov vnímajú potrebu vyhľadať pomoc a liečiť sa v oblasti duševného zdravia ako hanbu. Podľa prieskumu Ligy za duševné zdravie pod vedením profesorky Alexandry Bražinovej sa u nás nelieči až 81 percent ľudí závislých od alkoholu, 61 percent ľudí s depresiami a 84 percent ľudí s úzkostnými poruchami. A to aj napriek tomu, že podľa posledných výskumov sú dnes duševné problémy oveľa bežnejšie ako v minulosti. Počet ľudí, ktorí prežívajú úzkostné stavy a prejavy depresie sa dokonca strojnásobil. Len zlomok z nich však vyhľadá odbornú pomoc.
Pomoc treba hľadať v komunite
Jednou z hlavných príčin, prečo je tomu tak, je stigmatizácia a diskriminácia. Ani kapacita psychológov a psychiatrov v súčasnosti však na Slovensku nestačí. „Preto je našou snahou angažovať ľudí s osobnou skúsenosťou a ich príbuzných do poskytovania služieb v oblasti duševného zdravia a psychosociálnej podpory,“ vysvetľuje Andrej Vršanský, riaditeľ Ligy za duševné zdravie a dodáva, že práve v komunite by ľudia mali získať podporu, dozvedieť sa viac a nájsť cestu k špecialistom, na ktorých sa majú obrátiť. „To je základ pyramídy dobrého systému starostlivosti o duševné zdravie.“
Ak si všimnete akékoľvek zmeny v správaní či signály volania o pomoc, či už dospelého človeka, alebo dieťaťa, nečakajte. Zavolajte na Linku dôvery Nezábudka 0800 800 566 alebo napíšte do e-mailovej poradne www.linkanezabudka.sk.