Zatiaľ čo z odtlačkov prstov zistíte 40 jedinečných vlastností človeka, z očnej dúhovky ich možno vyčítať až 6-krát toľko. A aj keď má hnedé oči približne 70 % populácie, ich sfarbenie nebude nikdy úplne identické. O tom, akú farbu budete mať, totiž rozhoduje až 16 rôznych génov. Výsledok potom závisí od množstva a rozloženia hnedého pigmentu, teda melanínu, v dúhovke oka. Ak ho obsahuje málo, sú oči svetlé. Najvzácnejším variantom sú oči zelené, na svete ich majú len 2 % populácie. Každý dvadsiaty človek však farbu svojich očí nikdy nerozpozná, pretože je farboslepý.
Albíni často nemajú pigment v dúhovkách. Ich dúhovka je takmer priesvitná a vo zvýšenej miere cez ňu prechádza svetlo a vyvoláva podráždenie. Nie je však pravda, že majú červené oči. Väčšina albínov ich má sivasté, hnedasté alebo modré. Ľudské oko, na rozdiel od zvieracieho, je príliš hlboké na to, aby sa presvitajúce očné pozadie s drobnými cievkami javilo ako červené. To sa stáva len pri fotografovaní s pomocou blesku – vtedy môže mať na snímkach červené oči ktokoľvek. Mamička albínskeho dievčatka Hanky písala na webe o tom, aké má jej dcéra problémy s očami. „Pre ľudí s albinizmom sú typické poruchy videnia,“ potvrdzuje Hankina mama. „Hanka nemá červené oči, ako sa traduje. Má ich modré. Iba pri určitom uhle pohľadu presvitá cez zrenicu a dúhovku pozadie oka, ktoré je červené. Albíni môžu byť aj ľudia s normálnou farbou kože a vlasov. Oči sú však postihnuté vždy. Viac o albínoch v článku dolunižšie:
Čítajte viac Raritná diagnóza: Prekliatie albínov
Vývoj oka začína už vo štvrtom týždni tehotenstva. Zdravé bábätká tak prichádzajú na svet s fungujúcim, ale ešte nie úplne vyvinutým zrakom. Preto sú po narodení novorodenci farboslepí, nevidia ostro a vidia dvojito. Až počas prvých šiestich mesiacov života sa u nich začína vyvíjať schopnosť zamerať oči na predmet pri pohľade do blízka. Preto niektoré deti môžu spočiatku škúliť. Po roku už by sa ale oči mali synchronizovať a efekt škúlenia úplne vymiznúť.
Môj otec, osemdesiatnik, po operácii sivého zákalu s multifokálnou šošovkou šoféruje aj číta bez okuliarov. Ale viete čo? Celý život mal hnedé oči. A teraz mu akoby hrajú do modra. Súvisí to s implantovanou šošovkou, však?
Farbu očí spôsobuje pigment medzi vláknami dúhovky, a ten sa prirodzene s vekom stráca a oči menia farbu. Výnimočne sa počas operácie sivého zákalu môže pigment uvoľniť, vyplaviť a zafarbenie dúhovky sa mierne zmení. Nie je to časté. Ale vás mohlo zmiasť ešte jedno – ak ste mali svetlo od chrbta a hľadeli ste oteckovi do očí, pri istom uhle sa mu zaleskli oči ako kocúrovi. Blýskalo sa mu v očiach, však? To robí tá implantovaná šošovka.
(z rozhovoru Bianky Stuppacherovej s MUDr. Pavlom Veselým)
Čítajte viac S MUDr. Pavlom Veselým o tom, ako zachrániť oko
Napriek tomu, že je zrak najdôležitejším zmyslom, veľa ľudí pravidelné preventívne prehliadky očí odkladá, alebo na ne vôbec nechodí. Pre riešenie väčšiny problémov je však prevencia kľúčová. Z toho dôvodu je nutné navštevovať svojho očného lekára či optometristu aspoň raz za dva až tri roky. „Vďaka pravidelným kontrolám zraku môžeme odhaliť očné chyby, ktoré nemusia byť na prvý pohľad rozpoznateľné. Správna diagnóza a nasadenie liečby tak môže v niektorých prípadoch zrak aj zachrániť. Hoci sa stretávame aj s názormi, že napríklad šedý zákal by mal dozrieť, už v počiatočnom štádiu môže spôsobovať nepríjemnú prekážku vo videní a čiastočne viesť aj k strate priestorového videnia, preto je včasný zásah nutnosťou ,” vysvetľuje optometrista Martin Slaný.
Z jediného pohľadu je možné zistiť psychické rozpoloženie človeka, jeho náladu aj emócie. Veď poznáme frázy ako: „Oči sa mu smiali“, „Oči mu posmutneli“, „Oči sa mu ligotali od dojatia“. Mnohých možno prekvapí fakt, že zreničky môžu byť tiež skvelým ukazovateľom vzájomnej príťažlivosti. Ak sa nám niekto zdá byť atraktívny, rozšíria sa nám zrenice zhruba o 45 %. Aj preto sa hovorí: „Zahľadel sa do nej, zahľadela sa doňho“. S dlhým pohľadom však buďme opatrní. Upretý očný kontakt môže byť aj známkou prevahy, nesúhlasu a niekedy dokonca zastrašovania.
Foto: SHUTTERSTOCK
Keď sa človek narodí, jeho oko meria v priemere cca 16 milimetrov. Aj preto sú veľké oči na malej hlavičke novorodenca považované za typický znak miloty. S rastom hlavy sa oči od seba vzďaľujú a ich pomer k veľkosti tváre sa postupne zmenšuje. Podľa vedcov z americkej univerzity Cornell rastie tento orgán najrýchlejšie zhruba prvé tri mesiace života. Konečná veľkosť potom dosahuje okolo 24 milimetrov. Mimochodom, na očných viečkach je najtenšia koža na tele.
Z gréckeho názvu heteros (iný) a chroma (farba) je už vopred jasné, čo heterochrómia znamená. Nejde o nič iné ako rôznofarebnosť očných dúhoviek. Môže byť úplná, keď je každé oko sfarbené inak, alebo čiastočná, tá sa odlišuje iba iným sfarbením častí dúhovky. Nejde však o žiadnu chybu krásy. Skôr naopak. Rozdiely v odtieni farby očí môžete spozorovať napríklad u predstaviteľa novodobého Sherlocka Holmesa Benedicta Cumberbatcha či Henryho Cavilla, ktorého poznáme zo série Zaklínač. Každé oko mal však iné aj spevák David Bowie. Ale…
David Bowie v skutočnosti nemal dvojfarebné oči. Na rozdiel od množstva celebrít s heterochrómiou aj v tomto prípade bol David Bowie unikátny. Za jeho nezvyčajným pohľadom sa totiž skrývalo ešte vzácnejšie ochorenie s názvom anizokória. V podstate ide o rozdielnu šírku zreníc. V prípade Bowieho bolo zasiahnuté ľavé oko s trvale rozšírenou zreničkou. To môže vyvolať ilúziu, že človek má oči s rôznou farbou. Bowieho ľavé oko sa tak zdalo v porovnaní s modrou dúhovkou na pravej strane tmavšie.