Ako sa zbiera a suší lipový kvet. Usušená lipa musí pod rukami chrumkať

„Každý národ charakterizuje jeden strom, ktorý vyjadruje povahu národa, jeho minulosť, predpovedá jeho budúcnosť a predstavuje aj spojenie s duchovným svetom,“ píše bylinkárka Ivana Henzelyová vo svojej knihe Bylinková škola (Ikar, 2023). „Je to symbol duše národa. Slovania majú lipu. Jej srdcovité listy sú jasnou signatúrou, ktorá odkazuje na stred našej bytosti, na naše srdce.“

Foto: SHUTTERSTOCK

lipa, lipový kvet, čaj, kvety lipy, kvety, bylinky Zbiera sa kvietok s jedným, dvoma žltými lupienkami (listeňmi). Tak sa suší a dáva do čaju.

A vo svojej ďalšej publikácii, „Rok bylinkára“ (Ikar, 2023) táto bylinkárka dodáva: „Na liečebné účely sa používa lipový kvet. Voňavé kvety lipy sa používajú pri chorobách z prechladnutia, pri zápaloch dýchacích ciest. Uľavuje pri angíne, chrípke, bronchitíde. Rozpúšťa hlieny, mierni dráždivý kašeľ. Je vhodná pri virózach spôsobených horúčkou, podporuje potenie. Lipa zároveň upokojuje, zmierňuje úzkosti, uvoľňuje psychiku, navodzuje dobrý spánok. Neužívame ju však dlhodobo, dlhšou podporou potenia by sme oslabovali obličky a následne i srdce.“

Čítajte aj Bylinkárka: Čo urobiť so žihľavou, aby nepŕhlila? Pomojkať

„Čo sa týka zberu lipy, neexistuje na to žiadna špeciálna finta, len zobkať a zobkať prstami,“ vysvetľuje Katarína Künstler. V okolí Rajca ich zber lipového kvetu ešte len čaká a je to veľmi pipľavá robota. „Môj manžel je Poliak a cesta k jeho rodičoskému domu je lemovaná starými vysokými lipami ešte spred vojny. Je z čoho zbierať. Takých lipových alejí je v Poľsku aj v Nemecku obrovské množstvo. Napriek tomu ani tam nevymysleli nejaký zaručený, zjednodušený spôsob zberu. A keď to Poliaci nerobia inak, asi sa to nebude dať. Skúšali sme rebríky, ramenové plošiny, z traktora, jednoducho, je to vždy o trpezlivom zobkaní jednotlivých kvietkov,“ tvrdí. Aj preto je výkupná cena lipového kvetu vyššia, za kilogram 13,8 eura (v biokvalite 14,10 eura).

Foto: SHUTTERSTOCK

lipa, lipový kvet, lipová alej, alej, aleja Lipové aleje sú na Slovensku, ale veľa ich je aj v Poľsku či v Nemecku.

„Pri vysokých stromoch je možné strom orezať a kvietky zbierať priamo z orezaných konárov niekde pod strechou, ale voči stromu to musí byť citlivé. Lipa sa totiž rada omladzuje, ale asi to nie je ten navjhodnejší postup pre väčší zber. Kedysi to ale ľudia tak robili, strom orezali a kvet nechali usušiť na odrezanom konári. V zime potom lístky dali zvieratám – kozám, ovciam, kravám ako dezinfekciu – a drevo spálili,“ dodáva na vysvetlenie Katka Künstler.

Zbiera sa kvietok s jedným, dvoma žltými lupienkami (listeňmi). Tak sa suší a dáva do čaju.

Mimochodom, najstaršia lipa na Slovensku je legendárna Lipa kráľa Mateja, resp. Bojnická lipa pri Bojnickom zámku. Má vyše 700 rokov. Obvod kmeňa pri pni je 12,5 metra, výška stromu 9 metrov a priemer koruny 5 metrov. Ide o lipu veľkolistú. Podľa historickej povesti lipu zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301. Počas svojho pobytu na Bojnickom zámku mával pod ňou kráľ Matej kráľovské snemovanie. Lipa kráľa Mateja patrí medzi chránené stromy s historickým, kultúrnym aj vedeckým významom.

Foto: Bianka Stuppacherová

kniha, Bylinková škola, lipa, bylinky Kniha Bylinková škola vyšla tento rok. Od tej istej autorky vyšla aj publikácia Rok bylinkára.