Podzemná voda je zvyčajne čistá a pitná, pretože prechádza jemnými pórmi hornín, napr. pieskovcov, ktoré filtrujú nečistoty. Avšak prvoradým prostredím, v rámci ktorého sa vsiaknutá zrážková voda zbavuje nečistôt, je pomerne slabá vrstva priepustných zemín, tvoriaca povrch, oživená mikroorganizmami a koreňmi rastlín. Táto siaha len niekoľko metrov pod zem. Jej funkcia je v rámci kolobehu vôd nenahraditeľná.
K dopĺňaniu zásob podzemnej vody dochádza prienikom zrážkových vôd do zvetralinového plášťa prakticky na celom území. Takáto voda tečie vďaka gravitácii nadol. Hydrogeológ RNDr. Vojtěch Kněžek vysvetľuje: „Zásoby podzemnej vody si však nepredstavujte ako nejaké nádrže pod zemou, teda podzemné priestory vyplnené vodou alebo podzemné jazerá. Voda sa zhromažďuje v puklinách horninového masívu, ktoré sú väčšinou veľmi drobné, lenže je ich nesmierne množstvo. Nemožno hovoriť o križovaní prameňov, o ktorom často hovoria prútikári, voda pod zemou sa v žiadnom prípade nevyskytuje v nejakých potrubiach, ktoré sa niekde krížia.“
Čítajte viac Čo piť, keď... máte afty, alergiu, vysoký tlak. Recept na domáci elixír proti hypertenzii
Povrchová voda má okolo 100 mg/l minerálnych látok. Môže mať však aj viac. Podzemné vody majú rozdielny obsah rozpustených látok podľa toho, akými horninami pretekajú. Bežne mávajú okolo 300 – 500 mg/l. Zvláštnou skupinou podzemných vôd sú minerálne vody (v odbornom slova zmysle, nie podľa obchodného označenia), ktorých mineralizácia je väčšia ako 1 000 mg/l. V okolí takýchto prameňov vyrastajú kúpeľné mestá. Tvrdosť či mäkkosť vody závisí od charakteru hornín, ktorými voda preteká. „Tvrdosť vody závisí od množstva vápnika a horčíka obsiahnutého vo vode. Zo zdravotného hľadiska je optimálna koncentrácia 2 – 3,5 mmol/l,“ dodáva RNDr. Vojtěch Kněžek.
Najtvrdšou vodou sa môžu pochváliť okresy Trnava, Myjava, Galanta, Šaľa, Nitra, Hlohovec, Piešťany, Topoľčany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Považská Bystrica a Sabinov. Naopak, najmenej tvrdú vodu pijú ľudia z okresov Detva, Poltár, Gelnica a Sobrance.
Výskumníci zistili, že v oblastiach s príliš mäkkou vodou je častejší výskyt kardiovaskulárnych, onkologických a iných obávaných ochorení. Mäkká voda neprospieva cievam a pri pravidelnom pití môže skrátiť dĺžku života o štyri až päť rokov.
Slovensko má vodné bohatstvo, v Škandinávii nie sú minerálky
Na takú malú krajinu vlastníme naozaj obrovské bohatstvo najmä v podzemných vodách, v minerálnych prameňoch, ale aj zdrojoch pitnej vody. Na Slovensku je okolo 1 200 zdrojov minerálnych vôd, z toho je asi 120 uznaných liečivých zdrojov využívaných v kúpeľoch v zmysle platnej legislatívy. Ďalšie krajiny, ktoré majú pomerne veľký výber minerálnych vôd plnených do obalov, sú Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Taliansko.
Je to dané geologickým charakterom krajiny. V Európe patríme určite medzi štáty, kde je najvyšší výskyt veľmi kvalitných minerálnych vôd, v Škandinávii sa napríklad stredne a vysoko mineralizované vody ani nenachádzajú. Tam sú len podzemné zdroje pramenitých vôd.
(MUDr. Jana Zálešáková v rozhovore pre mesačník Dobré zdravie)
Vhodné vody a ich použiteľnosť
- pitná voda z vodovodu (väčšina zdrojov pitnej vody v SR má vysokú kvalitu)
- pramenité vody (možno piť bez obmedzenia každý deň, obsahujú max. tisíc mg minerálnych látok na liter, s prídavkom extraktov z bylín môžu mať pri pravidelnom pití podobne ako minerálky aj zdravotné účinky)
- minerálne vody (odporúča sa striedať ich, najviac pol litra denne, resp. piť ich v rámci „zdravotnej pitnej kúry“ obmedzený čas, uprednostňovať tie s nízkym obsahom sodíka, hoci je pravda aj to, že 10 g šunky obsahuje také množstvo sodíka ako 5 litrov stredne mineralizovanej minerálnej vody)