Stačí si teda len zuby pravidelne čistiť?
Dôkladné čistenie zubov mäkkou kefkou dvakrát denne a medzizubných priestorov medzizubnými pomôckami raz denne zamedzí tvorbe zubného povlaku a tým výrazne znižuje možnosť vzniku zubného kazu. Zdravá strava s obmedzením jednoduchých cukrov takisto ovplyvňuje zloženie zubného povlaku a jeho lepivosť na zubný povrch. Pitný režim by mal obsahovať dostatočné množstvo vody a nesladených tekutín, sladené a energetické nápoje je ideálne obmedziť na minimum. Fluoridácia formou správne zvolenej zubnej pasty alebo pri vyššej kazivosti fluoridačným gélom pomáha spevňovať oslabené miesta v zubnej sklovine prostredníctvom procesu remineralizácie.
Posledné, ale najdôležitejšie je absolvovať u svojho zubného lekára raz ročne preventívnu prehliadku, u detí do 18 rokov dvakrát ročne. Dôležité je aj dodržiavať odporúčania svojho zubného lekára a pri výskyte ťažkostí neodkladať ošetrenie, pretože neošetrený zubný kaz nás nielenže môže nepríjemne prekvapiť bolesťou v najnevhodnejšom čase, ale zároveň môže prerásť až do vytvorenia ložiskovej – fokálnej infekcie a ovplyvňovať tak celkové zdravie.
Čítajte viac Viete, čo je RDA zubnej pasty? Nezoderte si zuby!
Je na Slovensku starostlivosť o zuby samozrejmosťou?
Na Slovensku pozorujeme veľké rozdiely v starostlivosti o chrup ovplyvnené úrovňou vzdelania a socio-ekonomickou situáciou. Často veríme mýtom typu „zubný kaz či parodontitídu, ľudovo paradentózu, máme v rodine, aj tak mi zuby vypadajú“ a bagatelizujeme tak význam domácej starostlivosti o zuby. Návštevu zubnej ambulancie odkladáme aj zo strachu zo zubného lekára a z ošetrenia.
Ako by mala vyzerať prevencia a kedy s ňou treba začať?
S pestovaním správnych návykov treba začať po prerezaní prvého zuba, keď sa aj odporúča začať navštevovať zubného lekára pri pravidelných preventívnych prehliadkach. Zubný lekár skontroluje stav zubov a ústnej dutiny, zhodnotí úroveň ústnej hygieny a upozorní na zistené nedostatky. V potrebných intervaloch sa vyšetrenie dopĺňa o zhotovenie röntgenových snímok, ktoré odhalia aj začínajúce, inak neviditeľné, zubné kazy a zápaly v okolí koreňa zuba.
Môžeme zdravie svojich zubov ovplyvniť aj stravou?
Jednoznačne áno. Pestrá zdravá strava bohatá na vápnik, fosfor, vitamíny a minerály ovplyvňuje aj stav chrupu. Takisto má vplyv aj na zloženie a lepivosť zubného povlaku. Vhodné je obmedziť jedlá a nápoje s obsahom cukru maximálne na štyri porcie denne, pričom treba mať na zreteli aj skrytý cukor v strave. Ďalej je nutné obmedziť príjem snackov medzi hlavnými jedlami, piť dostatočné množstvo čistej vody a kontrolovať obsah kyselín v nápojoch, prípadne takéto nápoje piť v spojení s konzumáciou hlavného jedla.
Kedy a ako si správne čistiť zuby?
Zuby čistíme dvakrát denne, ráno a večer. Večerné čistenie je poslednou vecou pred spaním. Čistenie dvakrát denne ponúka zvýšenú ochranu, večerné čistenie je obzvlášť efektívne vzhľadom k retencii fluoridov zo zubnej pasty v ústnej dutine počas noci. Všeobecne sa odporúča doba čistenia zubov minimálne dve minúty, pričom hlavným cieľom je dôkladné odstránenie zubného povlaku. Zuby by po vyčistení mali byť hladké, čo zamedzí na určitý čas tvorbe povlaku.
Zubnú kefku treba meniť minimálne každé tri mesiace a po prekonaní infekčného ochorenia. Zuby si čistíme jemne, s minimálnym tlakom, aby sme nepoškodzovali ďasná, a uprednostňujeme mäkké zubné kefky. Priložíme si kefku k zubu, skloníme ju mierne k ďasnu (45° uhol) a krúživým pohybom odstraňujeme zubný povlak zo všetkých strán zuba a postupujeme tak, aby sme nevynechali žiadne miesto. Nezabúdame na čistenie medzizubných priestorov, pretože klasickým čistením zostáva 30 % povrchu zuba neočistených a hrozí riziko vzniku medzizubných kazov, zápalov ďasien a zápachu z úst. Ústna voda nenahrádza zubnú kefku ani neočistí medzizubný priestor jej kloktaním.
Ako vybrať správnu zubnú kefku?
Správna zubná kefka by mala mať mäkké rovno zastrihnuté vlákna, ktoré sú husto usporiadané a tak najefektívnejšie pri manuálnom čistení zubov. Veľkosť hlavičky prispôsobujeme veľkosti úst a pri ťažko dostupných miestach volíme jednozväzkovú kefku, ktorú ocenia aj pacienti so zvýšeným dávivým reflexom pri čistení zadných úsekov chrupu.
Aké zubné pasty používať? Škodia nám pasty s fluórom, keďže ide o toxickú látku, ktorej nadbytok sa môže prejaviť práve na našich zuboch?
Fluór sa v zubných pastách nenachádza. Ide o zlúčeninu s obsahom fluoridu, odvodenú od kyseliny fluorovodíkovej, podobne ako chlorid sodný – kuchynská soľ. Ako každá účinná látka, aj fluorid má odporúčanú dennú dávku, ktorá sa v závislosti od veku a problému v ústach líši, no všetky zubné pasty sú prísne kontrolované a zubom neškodia.
Poškodenie zubov nastávalo po podávaní tabletovej formy fluoridácie, od ktorej sa rokmi upustilo. Dnes preferujeme individualizovanú fluoridáciu podľa konkrétnych potrieb pacienta.
Aká je teda maximálna odporučená dávka fluoridu?
Prípustný obsah fluoridov v zubných pastách ako kozmetických výrobkoch je 1 500 ppm fluoridu v prepočte na jeho obsah v použitej fluoridovej zlúčenine. Najvyšší prípustný obsah fluoridu je relatívne vysoký a pri nechcenom pravidelnom prehltnutí pasty počas čistenia zubov by mohol predstavovať zdravotné riziko najmä u detí, preto boli uvedené na trh zubné pasty so zníženým obsahom fluoridu podľa veku. U detí, ktoré ešte nedokážu pastu vypľúvať, dávkujeme pastu vo veľkosti zrnka ryže, pre ostatných, aj dospelých, je vhodná dávka na jedno čistenie vo veľkosti hrášku. Existujú aj pasty, gély a laky s vyšším obsahom fluoridov, ktoré sú charakterizované ako liečivá a treba pri nich dodržiavať odporúčania a dávkovanie podľa ošetrujúceho lekára.
Ak si nemáme kde zuby počas dňa umyť, pomôže žuvačka?
Pre udržanie ústneho zdravia medzi čistením zubov postačí vyplachovať si ústa čistou vodou po každom jedle a sladenom nápoji. Žuvačka stimuluje saliváciu a zvýši množstvo sliny, ktorá pomôže neutralizovať ph v ústach po jedle, no ideálne je nežuť ju celodenne, lebo žuvaním preťažujeme spánkovo-sánkový kĺb a môžeme si v dlhodobom horizonte spôsobiť jeho poškodenie.
Je pravda, že ak sa kazia mliečne zuby a rodičia tomu nevenujú pozornosť, rovnako kazivé môžu byť aj trvalé zuby?
Žiaľ, aj v dnešnej dobe sa stretávame s názorom rodičov, že o mliečne zuby sa netreba starať, prípadne ich ošetrovať, lebo aj tak vypadnú. Treba si však uvedomiť, že pre správny vývin dieťaťa je potrebné zachovať možnosť hrýzť a dostatočne potravu požuť, aby sa predchádzalo problémom s tráviacim traktom.
Predčasné straty zubov sú veľkým problémom, lebo dieťa automaticky horšie rozpráva, získava zlé návyky a do určitej miery sa znižuje jeho sebavedomie. Neošetrený zubný kaz na mliečnom zube môže spôsobiť poškodenie zárodku trvalého zuba a pretože zhruba od piateho roka života dochádza k výmene za trvalý chrup a prerezávaniu prvých trvalých stoličiek, môže neošetrený kaz zvyšovať riziko vzniku kazu na trvalom chrupe. Je nevyhnutné, aby sa rodičia aktívne starali o zuby svojich detí od prerezania prvého zuba a dočisťovali, prípadne kontrolovali úroveň čistenia až do deviateho roku.
Pomáha u detí pečatenie zubov?
Pečatenie zubov má veľký preventívny potenciál, no zub musí zubný lekár pred zapečatením dôkladne skontrolovať, aby sa vylúčil zubný kaz. Zub sa pečatí ideálne hneď po prerezaní, čím sa dosiahne, že je zub ľahšie čistiteľný. Pečatíme trvalé aj mliečne zuby, čím predchádzame tvorbe zubného kazu na ťažko čistiteľných miestach.
Zubný strojček dnes už nie je hanba. Nosia ho dokonca aj dospelí. Je vhodné, aby ľudia v dospelosti nosili strojček?
Využitie posunu zubov, prípadne úprava postavenia zubov sa v zubnom lekárstve využívajú bez vekového obmedzenia. Dosiahnuť správne postavenie zubov je žiaduce aj u dospelých, lebo okrem estetických výhod sa zlepší aj čistiteľnosť chrupu a odľahčí sa záťaž na parodont, ktorý býva poškodzovaný nesprávnym postavením zubov pri artikulácii.
Úprava postavenia zubov sa používa aj pred protetickým ošetrením chrupu, zhotovením zubných mostíkov alebo inou estetickou rekonštrukciou chrupu.